Pokračovanie po 1. časti uloženej na blogovisku 13.6.2026
7
Adama na záchod, hneď po skončení tretej poviedky, aby im tam veľmi ochotne a s blaženým pocitom vyšiel v ústrety. Pôžitok, (aký nikdy predtým nepoznal) ho tak rozrušil, že v posteli nevedel zaspať a svoje sebaukájanie veľmi ochotne zdupľoval. So zavretými očami fantazíroval o tom, ako jemne a náruživo drží v náruči krásnu a zvodnú dievčinu. Predstavoval si, ako ju svojimi bozkami privádza do extázy a do vrcholného vzrušenia tak, aby z toho mali obaja, čo najlepší a najväčší pôžitok. „Dovolím si tvrdiť, že ak by som v tej chvíli mal pri sebe mladú ženu, tak by som ju vyšťavil až na smrť“ – (dopadlo by to podobne, ako v prípade, keď poľnohospodári pripúšťajú nabudeného býka alebo kanca k samičke – a to iba raz v roku). V takom prípade by nebolo prekvapením, ak by niekto z tej dvojice to „tornádo“ neprežil. (Parafrázujem, že správny gazda by nenechal plemenného býka, aby sa takto trápil, ako Adam a snažil by sa čo najskôr nájsť plemennú jalovicu, aby ju mohol k nemu pripustiť. V opačnom prípade, ak by takého býka nechal dospieť až k takému štádiu v akom bol Adam, tak v takom prípade by musel toho býka držať zavretého v maštali a tá by musela byť opevnená oceľovými mrežami lebo po býkovom besnení by z tej klasickej drevenej maštale lietali triesky a zostalo by z nej iba torzo, ako po tornáde, prípadne, ako po obrovskej lavíne).
Prechod Adama z puberty k dospelosti bol taký očividný, že počas troch až štyroch mesiacov podrástol zhruba o osem centimetrov. Bez okolkov by sa dalo povedať, že sa Adam zo dňa na deň stal dospelým človekom. Konečne si uvedomil v čom spočívala resp. spočíva mužnosť zdravého chlapa – a to bez kadejakých komplexov. Avšak aj napriek tomu komplex menejcennosti v ňom driemal naďalej. (Neskôr si o tom povieme viac…).
Je priam neuveriteľné, ako komplex menejcennosti bránil Adamovi nadviazať pozitívny vzťah s nežným pohlavím, – jeho bujná fantázia – počas sebaukájania – ho viedla k predstave, že vo svojom náručí objíma krásnu mladú ženu. Nahováral si, čo všetko by pre ňu spravil, ak by ju naozaj mal, ako by ju vybozkával od hlavy až k pätám. Pomalý a jemne by jej dával svoje horúce bozky na jej ružové pery, na čelo a na uši, – azda ani nejestvuje miesto na ľudskom tele, ktoré by Adam vtedy nebol vybozkával na svojej milej. – Jazykmi z úst do úst by sa maznali dovtedy, až kým by obom nevyschlo v hrdle. Netajil sa ani tým, že jeho myšlienky sa veľmi často a výlučne zameriavali iba na pohlavný styk, a prakticky ničím iným sa už nezaoberal. Ale jeho komplex menejcennosti bol stále v prevahe a miestami to vyústilo až tak, že mu hrozilo, že z toho zošalie. Ale osud sa k nemu predsa len miernejšie zachoval, počas spánku sa mu občas prisnil sen počas ktorého sa miloval s nádhernou ženou a ten sen bol tak neskutočne pravdivý, že si to rozdávali, akoby to bolo naozaj naživo, no až po prebudení si Adam uvedomil, že to bol iba sen. Presvedčila ho o tom skutočnosť, že na pyžamových nohaviciach sa mu vytvoril veľký mazľavý fľak z vystreknutých spermii.
8
Zdravý, ale prebytočný zub musí von!
Vo svojich osemnástich rokoch sa Adam rozhodol, že „najväčšieho nepriateľa“, ktorý bol zdrojom jeho komplexu menejcennosti, že sa ho musí zbaviť, že si ho dá odstrániť. Avšak tak, ako takmer každý človek aj Adam sa bál zubára, ako čert kríža, no nad tým strachom zvíťazilo presvedčenie, že konečne sa zbaví svojho trýzniteľa.
V zubárskom kresle si vytrpel poriadnu kalváriu. Jeho zdravý vyčnievajúci zub mal poriadne tuhý koreň, natrápil sa s ním nie len samotný zubár, ale aj jeho zdravotná sestra, ktorá mu pri zákroku asistovala. Chudera asistentka, mala čo robiť, aby po celý ten čas udržala Adamovu hlavu tak, aby ňou nemykal, a navyše – akoby toho ešte nebolo dosť – tak mu museli vytiahnuť ešte aj druhý zub, hoci bol zdravý lebo ten bol naklonený do vnútra ústnej dutiny – a ak by mu tam zostal, tak s takým chrupom by to aj tak nevyzeralo tak, ako to očakával, respektíve tak, ako je to bežné v stopercentnom zdravom chrupe. – V tom období o nalepovaní vyrovnávacích telieskach (strojčekoch na zuby) nebolo ešte ani chýru. No je otázne, že ak by aj také telieska existovali, či by to bolo v Adamovom prípade účinné, keď tie zuby mal poriadne nakrivo – vyzerali ako šikmá veža v Pise. (Nakoniec obidva zdravé zuby skončili, ako nerozlučné dvojičky v odpadkovom koši). Po ich vytiahnutí si dal vložiť do medzery medzi zubami bielu korunku. Medzeru medzi zubami mu zubár veľmi šikovne vyplnil umelým zubom, ktorý bol takmer na nerozoznanie od jeho vlastných zubov, ale aj napriek tomu ho ta psychická trauma ešte zopár rokov predsa len mierne trápila a nevedel sa jej len tak zo dňa na deň striasť, ako kúzelník, ktorý mávne čarovnou paličkou a všetko je zrazu tak, ako to má byť.
Ľudská psychika je príliš zložitý orgán a ten, ak sa raz naruší, tak aj po odstránení príčiny u niektorých jedincov to ešte zopár rôčkov trvá, kým sa toho nešťastného komplexu definitívne zbavia. Hovorí sa, že človek, ktorému amputovali niektorú z končatín, tak po jej amputácii ešte aj niekoľko rokov pociťuje rovnakú bolesť, ako keby tú zničenú končatinu ešte stále mal. (A niečo podobné to bolo aj v Adamovom prípade).
9
Neopätovaná prvá láska
Udalosť, ktorú následne opíšem sa stala pred päťdesiatimi rokmi, ale možno bude ponaučením pre mladých a neskúsených chalanov, ktorí majú pred sebou svoje prvé, ale nesmelé kroky a zároveň sú až po uši zaľúbení. Nežné a krásne bytostí ich dokážu svojou prítomnosťou opantať tak, že v prvej chvíli títo nešťastníci nevedia zo seba vydať ani hláska a nie ešte nejakú súvislú vetu.
Adam sa rád zapájal a vypomáhal svojim kamarátom, konkrétne pri paseni dobytka alebo prácach na záhumní, či už pri zbere zemiakov, kukurice, ale aj sliviek bystričiek, ktorých skoro všetci osadníci mali plné humná a varievali si z nich chutný lekvár a hlavne známu domácu 52 % slivovicu, za to si ho viacerí osadníci obľúbili. Medzi nimi figuroval aj otec jeho najlepšieho kamaráta Júliusa. Ich rodinný dom stál v tesnom susedstve Adamovej babky.
Adamov sused mal troch dospievajúcich synov, takže mal za sebou dostatok skúsenosti a veľmi rýchlo rozpoznal psychicky stav mladého Adama. Zakaždým, keď Adam bol u svojho priateľa Júliusa na návšteve, tak Júliusov otec sa ho nezabudol spýtať, či už má frajerku? Júliusov otec bol ostrieľaný kozák, mal bohaté skúsenosti pri svojich troch synoch, preto nebol pre neho žiadny problém rozpoznať Adamove správanie, a hlavne to, aká hodina práve odbila. Z princípu, aby Adama psychicky podporil, vysvetlil mu, že je dobré a prirodzené mať v jeho veku frajerku, prípadne aj vážnu známosť. A aby to Adamovi dokázal aj v praxi, príležitosť sa naskytla už o pár mesiacov, keď ženil svojho najstaršieho syna Michala a na svadbu pozvali aj Adama. Michalov otec mu za družičku určil svoju neter, (pochádzala z neďalekej obce, vzdialenej iba štrnásť kilometrov od Adamovej rodnej obce). Vek družičky bol takmer totožný s Adamovým – navyše bola veľmi pekná a bistrá, (práve končila druhý ročník gymnázia s výborným prospechom). Počas svadby sa Adam cítil, ako v siedmom nebi. Pocit uvoľnenia uňho znásobovali závistlivé pohľady ostatných družbov, tí po nej doslova slintali a boli sklamaní z toho, že takú peknú dievčinu s vyšportovanou figúrou pridelili práve Adamovi. (Na dedinské zvyky to bolo až príliš neobvyklé, lebo najkrajšie družičky sa prideľovali blízkym príslušníkom ženíchovej rodiny, hlavne prvému družbovi, ktorý bol nevestiným strážnym anjelom počas celej svadby). Postupne prestával myslieť na svoj komplex menejcennosti, ktorý ho od malička kváril. Vtedy sám seba presviedčal, že je veľmi škaredý. Hanbil sa za svoj vzhľad – najmä pred dievčatami.
Lenže blažený pocit uvoľnenia trval u Adama iba do chvíle – kým ju nepriviedol k bráne ich rodinného domu. Počas krátkeho odprevádzania od autobusu k jej rodnému domu vírili mu v hlave najušľachtilejšie myšlienky, na aké si len dokázal v rýchlosti spomenúť, predstavoval si ich ďalšie stretnutia spôsobom, ako keby mu niekto premietal film na bielom plátne – v ktorom iba oni dvaja – ako zamilovaný pár – využívajú každú voľnú chvíľu na svoje stretnutia, aby boli, čo najviac spolu, aby sa ich vzájomná láska čím viac utužovala. No pred ich domom sa Adamove sny veľmi rýchlo vytratili, tak ako ranná rosa po prvých lúčoch Slnka. Opantali ho bludné myšlienky. Všetko sa vrátilo do starých koľaji. Už pri myšlienke, že na konci lúčenia jej dá bozk na rozlúčku zronene spomalil krok – a takmer zastal lebo sa mu podlomili kolená. Jeho komplex menejcennosti nad nim v momente zvíťazil a pri plote pred ich domom, keď sa
10
Adam predsa len pokúsil dať jej bozk na rozlúčku, tak tá hneď postrehla, že sa s nim niečo udialo, zrazu to už nebol veselý mládenec, ale stála pred ňou zronená troska, ako na pohrebe pri rakve svojho blízkeho. Proste jeho psychické rozpoloženie sa nedalo prehliadnuť a pri jeho otázke, či sa v blízkej dobe znovu stretnú mu bez váhania dala kopačky. (Tri roky sa Adam nevedel z toho spamätať). Doma si jeho krásna družička možno nestačila ani uložiť svoje veci a v Adamovi vzplanul hnev. (Hneval sa sám na seba – a chcel svoju zbabelosť potrestať tým, že si niečo vykoná, proste, že sa skántri). Potom najmenej dva roky chodil, ako pes s prebitou nohou a už na prvý pohľad vyzeral tak, akoby ho duša opustila. Neustále si vyčítal svoju zbabelosť, že nedokázal v sebe premôcť svoj neduh. Trýznenie seba samého ho ešte viac ubíjalo. (Možno si to ani neuvedomoval, ale tým svojim trýznením svoj komplex menejcennosti o to viac podporoval). Keď sa s družičkiným rozchodom už ako tak zmieril, začal sa obhajovať myšlienkami, že možno to tak malo byť, a je dobré, že to takto dopadlo. Začal si nahovárať, že keby sa ich vzťah zavŕšil manželstvom, tak ona by si s tou svojou dokonalou postavou a peknou tváričkou veľmi skoro našla chodníček, ako by ho mohla podvádzať s nejakým milencom, prípadne viacerými. (Ironicky si neviem odpustiť poznámku, že v jej prípade to aj dobre dopadlo, lebo ktovie, či by Adamove sexuálne hry prežila?? Veď Adam minimálne päť rokov sníval o nejakom vzťahu, a bol nadržaný ako býk, ktorého sa chystajú pripustiť k jalovici. Aj mladá jalovica by mala čo robiť, aby prežila pripustenie býka, ktorý by nemal päť rokov to, po čom Adam túžil – a k čomu ho hnali jeho hormóny).
Zhruba po piatich rokoch mučenia a trýznenia sa Adam odvážil chodiť so svojimi rovesníkmi do okolitých obcí na tanečné zábavy. (Predtým bol jeho komplex menejcennosti taký silný, že zábavám sa radšej vyhýbal, Adam si nahováral, že takého škaredého tvora, akým je on nikto nechce). Avšak to vyhýbanie sa spoločnosti malo v jeho prípade aj istú výhodu, bavilo ho čítanie. V čítaní Adam skutočne nezaháľal – všetok svoj voľný čas obetoval čítaniu. Stal sa z neho knihomoľ – obrazne by sa dalo povedať, že tie knihy priam hltal. Stávalo sa, že sa do deja niektorého románu zažral tak vášnivo, že knihu odložil až vtedy, keď ju prečítal celú. Neraz sa stávalo, že pri čítaní zabúdal aj na to, že jeho telo potrebuje prijať aj nejakú potravu. Až škŕkajúci žalúdok mu naznačil, že okrem duchovného vzdelávania je potrebné pamätať aj na fyzické potreby jeho tela.
Pred každou tanečnou zábavou si Adam nahováral, že svoj komplex menejcennosti hodí za hlavu, že sa začne správať, ako nabudený samec v ruji. Samec, ktorý to dominanciou, ale aj svojou nežnosťou dotiahne tak ďaleko, že jeho vyvolená sa mu oddá v celej svojej kráse a bez akéhokoľvek okúňania. Ale to jeho odvážne rojčenie prevládalo len do chvíle, kým sa neocitol v sále. Potom sa jeho ego znovu ocitlo kdesi ďaleko za humnami. Na zábavách väčšinu času presedel pri pohári vína. Bol zalezený ďaleko v kúte za posledným stolom, aby si ho podľa možnosti nik nevšímal. (Jednoducho povedané, aby nebol celému okoliu príliš na očiach).
Keď sa Adam po nejakom čase predsa len odvážil nejakú slečnu vyzvať do tanca, tak zväčša to boli také, ktorým sa ostatní mládenci radšej vyhýbali. (V jeho prípade to malo aspoň tu výhodu, že od nich nedostal košom, a tie chudery sa tešili aj z toho, že sa nad nimi aspoň niekto zľutoval). Jeho túžba byť v objatí nežnej bytosti, a najmä túžba po sexuálnom splynutí
11
ho privádzali do takého zúfalstva, že kvôli babe, (ktorá by bola ochotná sa s nim vyspať) bol schopný zdolať trebárs aj Mont Eve rest. Hlavne, ak by mal istotu, že jeho predstava by sa týmto výstupom naplnila. No tá predstava – v tej dobe – bola od neho na sto honov vzdialená.
O zdolávaní prekážok za dobrodružstvom – spojených s hľadaním vysnenej lásky počas Adamových výjazdov – a o tom, že to nedopadlo tak, ako si to predstavoval – o tom hovorí aj nasledujúci prípad: Na jednej dedinskej zábave bol už tak znechutený z toho, že si nevedel zbaliť žiadnu babu, že o druhej hodine nadránom sa pobral domov peši. Nebolo by to nič výnimočné, pokiaľ by tá obec od Adamovej obce bola vzdialená zopár kilometrov, ale konkrétne táto obec bola od Adamovho rodiska vzdialená takmer dvadsaťpäť kilometrov.
Pri svojich spomienkach na muky, aké v tom období prežíval si Adam spomenul aj na -„životnú múdrosť“, ktorú mu povedal jeden jeho kolega na prvom pracovisku. Pripomenul mu starú a otrepanú frázu, ktorú Adam už v minulosti zopárkrát počul, keď sa medzi sebou bavili o ženách. (Možno mi dáte za pravdu, že o čom inom sa chlapi pomerne často bavia, ak nie o ženách, hlavne vtedy, ak medzi sebou žiadnu ženu nemajú). Jeho kolega sa mu pozrel priamo do oči a s veľkou vážnosťou prehovoril: „Celý svet sa iba okolo ženskej pi.. točí!“ Adam si sám pre seba povedal: „Áno, možno to tak je, ale čo všetko by on dal zato, ak by sa k tej pi.. naozaj dostal.“
Richard Vrchár
12 POKRAČOVANIE
Celá debata | RSS tejto debaty