Richard Vrchár 5. časť
Svoju polročnú dcérku hodila o zem… Alžbeta sa správala ako zmyslov zbavená…
Záver predošlej časti:
Prísny vojenský režim nedovoľoval vojakom opúšťať svojvoľne kasárne, no vždy sa našli jedinci, ktorí napriek zákazu hľadali spôsob, ako by z kasárni aspoň na nejaký čas vypadli. No v Adamovom prípade by sa dalo povedať, že on prakticky na vojne ani nebol. Ale ak porovnáme jeho pobyt v kasárňach s tými vojakmi, ktorí si tam museli odkrútiť dva roky, tak napriek tomu preňho to bolo veľkým utrpením žiť päť mesiacov v spoločnosti magorov, ktorí tam boli už takmer rok a pol…
Adamove srdce túžilo po ženskom kontakte, no nič iné mu nezostávalo iba jeho tradičné vlastnoručné sebaukájanie. (Na to určite nebol odkázaný len on sám, lebo aj ostatných vojakov sužoval ten istý problém. Otázne však bolo, či aj oni sa pretĺkali životom s takými problémami a toľké roky ako Adam?). Adamovi sa až po troch mesiacoch pobytu v kasárňach naskytla predsa len príležitosť,… ubytovali ho vo veľkej miestnosti – v cimre s vyše dvadsiatimi vojakmi. Spávali tam na oceľových poschodových posteliach, takže čitateľ si veľmi dobre dokáže predstaviť tie pachy k akým tam dochádzalo – najmä, keď sa tam počas nepriaznivého počasia málo vetralo. (A práve s vetraním izby súvisy príhoda, ktorá sa počas Adamovho pobytu v kasárňach odohrala). Adamovým spolubývajúcim bol aj mazák, ktorému sa podarilo odhaliť priestor, ktorým sa z kasárni dalo ľahko uniknúť, a tak ho náležite využíval. Po zotmení sa minimálne trikrát týždenne vytratil za svojimi láskami. (Vedel o nestráženom mieste, samozrejme nikomu to neprezradil) a zakaždým, keď sa zo svojej „vychádzky“ vrátil (zhruba po dvoch hodinách), tak na izbe už všetci vojaci vedeli, že v jeho náruči uviazla niektorá z obyvateliek rómskej osady – nachádzajúcej sa na okraji mesta. Všeobecne sa vie, že občania rómskeho etnika žijúci na Slovensku, ale aj v Čechách majú svoj typický pach, (ktorý sa nezameniteľné líši od iných ľudí) hlavne vtedy, keď sa k tomu pridruží sex s niektorou ich členkou. Možno to bolo hlavne tým, že títo ľudia nemali vo svojich osadách dostatok prostriedkov k osobnej hygiene. (Dúfam, že čitateľ mi túto poznámku odpustí, ale verím, že kto to pozná, tak mi dá za pravdu, že ten rozdiel je naozaj značný). V nevetranej izbe s toľkými vojakmi – a za prítomnosti človeka, ktorý si to užil s členkou tohto etnika – to vyzeralo, akoby sa v ich izbe ukrýval tchor, ktorého sa vojakom ani po niekoľkých hodinách nepodarilo dolapiť, a bez ohľadu na počasie museli otvoriť všetky okná dokorán a minimálne štvrťhodiny vetrať, aby sa ten strašný zápach, ako tak z ich izby vytratil.
Napriek tomu, že Adam vyrastal v dedine v ktorej prevládali predsudky o Rómoch, rozhodol sa mazákovi zdôveriť, že mu tie jeho zálety – tak trochu závidí lebo on je panic – čiže žiadny sex s nežným pohlavím ešte nezažil. (Predsudky majority voči rómskej komunite sa prejavili najmä vtedy, keď nejaký mládenec z obce chodil s Rómkou z osady. Ten chudák bol stredobodom pozornosti klebetných žien aj niekoľko rokov – najmä takých, ktoré už boli na dôchodku).
18
Mazák sa ukázal ako charakter, (nechal si to iba pre seba) a pri najbližšej príležitosti sa rozhodol Adamovi s týmto problémom nezištne pomôcť – navrhol mu, že si vyžiadajú oficiálnu vychádzku a na vychádzke ho zoznámi s takou peknou a mladou Rómkou, že napriek tomu, že sa tomuto etniku vyhýba, tak tejto určite neodolá. Mazák svoj sľub dodržal a skutočne ho zoznámil s krásnou asi devätnásťročnou Rómkou. Hneď po zoznámení bol Adam rozhodnutý, že ju pretiahne.
Aj jej sa Adam veľmi páčil – najmä jeho vojenská uniforma bola pre ňu veľkým magnetom – a svojim postojom mu sama naznačila, že túži po tom, aby sa pomilovali. K ich pohlavnému styku malo dôjsť v parku – v stoji, (deň predtým poriadne spŕchlo a zem bola ešte stále poriadne premočená), ale mladá Rómka sa rozhodla, že predohra začne klasickým bozkávaním – Adamove predsudky zvíťazili a zo sexu už nič nebolo. Adam sa ju pokúsil presvedčiť výhovorkou, že už je v takom štádiu, že stečie skôr, ako do nej vnikne – preto je zbytočné zdržiavať sa „s nejakým bozkávaním“ – jednoducho, že sa zaobídu aj bez tých bozkov, ale mladá Rómka trvala na svojom. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Adamove „malé delo“ bolo v bojovej pohotovosti, no jeho predsudky zvíťazili. Keď to, ako tak prebolelo, Adam si spomenul na bývalého spolužiaka, na jeho pozvánku a na ich predsavzatie, že si obaja vyrazia za dámskou spoločnosťou. Už sa nevedel dočkať dňa, keď sa z vojenského výcviku konečne vráti domov späť do civilného života.
POKRAČOVANIE V 6. ČASTI
Celá debata | RSS tejto debaty