Richard Vrchár 4. časť
Vrátil Adamovi jeho bývalý spolubývajúci kolega tých 100 korún, ktoré si od neho takmer pred rokom „požičal“???
… „Mál som šťastie, mladý bol doma a len, čo ma zbadal pred ich bránou, hneď sa vrátil do domu,“… „aby si od mami vypýtal sto korún.“ – (Vraj ho prišiel navštíviť dobrý kamarát, takže si s nim zájde do krčmy na pivo).
Keď sa blížil dvorom k Adamovi jeho bývalý spolubývajúci kolega, bolo na ňom už z diaľky vidieť neisté kroky a zároveň aj jeho vyčítavý pohľad, akoby sám pre seba hovoril „no už len ty si mi tu k šťastiu chýbal“…, Adam cítil, že sa pred nim hanby a preto sa tam ani nemienil dlho zdržať. Keď sa zvítali a podali si ruky, mladý sa začal Adamovi ospravedlňovať: „Vieš odchádzal som domov, ale nemal som dosť peňazí na cestu, tak som si z tých Tvojich jednu bankovku požičal, ale hneď, ako by som si u nás našiel prácu a niečo ušetril, tak určite by som Ti tie peniaze vrátil.“ Adam akosi cítil, že to, čo mu povedal nie je úplná pravda, ale nechal ho hovoriť ďalej: „Aj teraz, keď si sa tu tak nečakane objavil, tak som si musel peniaze od mami požičať lebo len nedávno som začal pracovať a ešte som nedostal zálohu.“ Adam si v duchu pomyslel, že v poriadku, keď sa pred rokom zmieril s tým, že ho jeho spolubývajúci okradol a to len vďaka tomu, že mu až príliš dôveroval, takže aspoň teraz mu tie peniaze vráti a všetko bude v poriadku, a že mu tú mladícku nerozvážnosť odpustí. Ale to, čo mladý spravil ho opäť poriadne šokovalo, podával mu iba polovicu jeho dlhu s vysvetlením, že „mama mu nemala z čoho dať viac, ale že mu ten zvyšok určite vráti.“ Adam už tých ďalších 50 korún od neho nikdy nedostal.
15
Adamove lásky
Adam po neúspešnom rande so slečnou s ktorou sa dohodol, kde sa v meste stretnú, tak na nežné pohlavie takmer úplne zanevrel, ale do cesty sa mu priplietla udalosť, ktorú by na jeho mieste máloktorý muž nezneužil vo svoj prospech. V Adamovom prípade to však dopadlo takto: Po odchode mladého z ubytovne, sa stal ich novým spolubývajúcim fešák po ktorom mladé ženy išli, ako muchy na med, mal výborné povolanie a zhodou okolnosti bol naozaj aj veľký fešák. Ženy sa oňho priam trhali. Pracoval v tej istej firme ako Adam – bol osobným šoférom šéfa na najvyššom poste v cestnej doprave.
Fešákovi pridelili služobné vozidlo (Tatra 603), ktoré mal k dispozícii 24 hodín denne, takže nemal žiadny problém so svojimi ctiteľkami sa aj vyspať vo svojom služobnom vozidle. (Limuzína bola pre túto činnosť priam ideálna a mladé dámy jazdu v takýchto limuzínach veľmi zbožňovali). Lenže aj v jeho prípade to dopadlo – ako sa o tom hovorí aj v jednom slovenskom prísloví: „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa na ňom ucho neutrhne.“ Fešákovým nešťastím bolo to, že jedna z jeho ctiteliek sa do neho veľmi vážne zamilovala a začala za nim chodiť aj na ubytovňu. (Nevylučovala sa ani tá možnosť, že ju pripravil o panenstvo). Vrátničky ju za nim spočiatku nechceli púšťať, jednak preto, že platil prísny zákaz dámskych návštev a druhým dôvodom bolo, že fešák bol veľký sukničkár. Mladej slečne sa začal vyhýbať takým spôsobom, že občas dával vrátničkám malú pozornosť, a tie ho za to rôznymi výhovorkami zatajovali, dokonca aj vtedy, keď na svojej izbe bol – (napr., že ho videli odchádzať s nejakým kamarátom a pod.), aby to bolo ešte dôveryhodnejšie, tak (fešák) poprosil aj Adama, že ak sa s ňou na vrátnici náhodou stretne, aby jej tvrdil, že odcestoval na služobnú cestu. (Fešáka už jej osud nezaujímal, chcel mať od nej definitívny pokoj a hotovo). Zhruba po dvojmesačnom prenasledovaní fešáka sa vrátničky nad mladou slečnou „zľutovali“ a občas jej dovolili, aby sa na vlastné oči išla presvedčiť, či je fešák naozaj na svojej izbe. Lenže tá chudera netušila, že vrátničky veľmi dobre vedeli, že fešák v tom čase už na ubytovni vôbec nebol. Zúfalá a zronená mladá slečna sa nakoniec posťažovala aj Adamovi, že fešáka veľmi ľúbi a ak si ju nezoberie za manželku, tak život pre ňu už nemá žiadnu cenu. Adam, veľmi dobre vedel, že tento vzťah už nemá žiadnu budúcnosť, rozhodol sa túto situáciu zažehnať aspoň tak, že mladú slečnu začal presviedčať: „Nevešajte hlavu, o také dievča, ako ste Vy sa ešte mnoho mužov pobije“ – zároveň príliš bojoval s nutkaním, aby jej naznačil že, ak by to ona chcela, tak neváhal by ani jednu minútu, aby tým šťastlivcom bol práve on. (No jeho komplex menejcennosti aj v tomto prípade nad nim zvíťazil…
Vojenská služba
Krátko po udalosti s mladou slečnou, nastúpil Adam na povinnú vojenskú službu. Tým, že vtedajšie pomery vo vojenských útvaroch mu dvakrát nevoňali, využil príležitosť, ktorú mu poskytol zamestnávateľ a k vojenskému výcviku na päť mesiacov sa na vojenskej správe zmluvne zaviazal. No aj tých päť mesiacov mu bohato postačilo na to, aby sa presvedčil (o tom, o čom často vravievali aj starší chalani, ktorí mali vojenčinu už dávno za sebou) o zbytočnom šikanovaní, akým sa v tom čase predvádzali mazací vo vojenských kasárňach. Prísny vojenský režim nedovoľoval vojakom opúšťať svojvoľne kasárne, no vždy sa našli jedinci, ktorí napriek zákazu hľadali spôsob, ako by z kasárni aspoň na nejaký čas vypadli. No v Adamovom prípade by sa dalo povedať, že on prakticky na vojne ani nebol. Ale ak porovnáme jeho pobyt v kasárňach s tými vojakmi, ktorí si tam museli odkrútiť dva roky, tak napriek tomu preňho to bolo veľkým utrpením žiť päť mesiacov v spoločnosti magorov, ktorí tam boli už takmer rok a pol…
POKRAČOVANIE V 5. ČASTI
Celá debata | RSS tejto debaty