Ficove referendum skončí fiaskom

Richard Vrchár

Svoju polročnú dcérku hodila o zem… Alžbeta sa správala ako zmyslov zbavená…

13. časť

                                                                                      45

Zimná dovolenka

  Adamovi nezostávalo nič iné, než ten šok poriadne predýchať. Povedal si: „Nebolo by od veci spojiť to s nejakým relaxom,“ (aby sa z toho mohol ako tak spamätať). V detstve nemal žiadne skúsenosti s bežeckým lyžovaním, no v zimnom obdoby, ak bolo dostatok snehu, viac ho lákala turistika na bežkách, ako pešie túry. Dušan, (jeho kamarát z prevádzky na ktorej obaja pracovali) – ho začal zasväcovať do bežeckého lyžovania. Nejaký ten piatok sa už s Dušanom poznal (vekovo boli takmer rovesníci) a možno aj preto sa mu zdôveril s problémom, ktorý nastal medzi nim a Alžbetou.

  Odvtedy, čo ho Alžbeta „naposledy navštívila“ ubehli asi dva týždne a Adam odcestoval na týždennú dovolenku do Krkonoš. K batožine si pribalil aj bežky s kompletným výstrojom. Odhodlal sa k tomu, že okrem peších túr si trochu zabehá aj na bežkách – na vyznačených turistických trasách. Na dovolenku sa prihlásil cez odborovú organizáciu, ale veľkú šancu tomu nepripisoval, (na také akcie posielali zväčša tých „z vyšších kruhov“). Podľa Adama, že aj pre neho sa našlo miesto: „S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo iba vďaka tomu, že elita využívala skôr letné dovolenky, (najmä k moru), či už do Bulharska, Rumunska, alebo na Krym v Soči.“ (Uvažoval aj nad druhou alternatívou, že ho tam poslali ako náhradníka).

  Adam sa na ten pobyt tešil hlavne preto, aby sa nezaťažoval smutnými spomienkami na Alžbetu, aby tam zabudol – aspoň na krátky čas – na svoj najväčší problém, ktorý mu ležal na srdci, ako ťažký balvan, a tým balvanom sa dalo naozaj veľmi ťažko pohnúť, aby prišiel na iné myšlienky.

  Ubytovanie mali v krásnom horskom prostredí – v odborárskej zotavovni pod Snežkou. Naskytla sa mu tam príležitosť, ktorej – napriek peripetiám s Alžbetou – nedokázal odolať. Rekreačné stredisko na ktorom bol ubytovaný sa volalo Labská Bouda. Hneď v prvý deň tam zbalil mladú chyžnú – starala sa o izby aj na poschodí na ktorom bol ubytovaný. Nakoľko v bežeckom lyžovaní bol úplný amatér a s technikou lyžovania na bežkách nemal takmer žiadne skúsenosti, tak zoznámenie s chyžnou mu prišlo úplne vhod a počas celej dovolenky mu už bežecké lyžovanie vôbec nechýbalo – a ako sa zvykne hovoriť, mohlo mu byť celkom ukradnuté. Chyžná sa volala Anežka a v hotely mala podkrovnú izbičku, takže Adamovi počas dovolenky už skutočne nič viac k šťastiu nechýbalo – samozrejme ak vypustíme jeho chmúrne myšlienky a spomienky na Alžbetu.

  Anežka bola zhruba o desať centimetrov nižšia ako Adam, ale zároveň o päť rokov mladšia. (Vtedy mal Adam 27 rokov). Keď počas dňa mala Anežka nejakú hodinku voľnú, už ju strávila spoločne s Adamom v posteli. A to bola iba predohra pred milostnými orgiami, ktoré prežívali každú noc až do úplného vyčerpania – takže spať sa ukladali až okolo štvrtej nad ránom.

  Anežka bola v najlepších rokoch, takže jej mladý organizmus si vyžadoval svoje – so svojimi chúťkami sa pred Adamom vôbec netajila. Po „nočnej šichte“ sa Adam doslova odplichtil z jej podkrovnej izbičky na svoju izbu, a zakaždým sa do svojej postele zvalil tak vyšťavený, ako keby mal za sebou minimálne tri šichty v nejakej banskej šachte v ktorej doloval čierne uhlie

                                                                                       46

veľkou zbíjačkou – a to minimálne s dvanásťhodinovou pracovnou dobou. Hoci Adama každodenné „obrábanie Anežkinej mušličky“ poriadne vyšťavilo, bolo to zakaždým veľmi slastné – obaja prežívali omamujúce opojenie – najmä vtedy, keď vrcholil orgazmus – hlavne u Anežky. Ten týždenný pobyt v náruči Anežky – aspoň čiastočne vynahradil Adamove príkoria, ktorým musel šesť rokov čeliť, keď bol odkázaný len na svoje vlastné ručné sebaukájanie. (Medzi chlapmi sa tomu hovorí Anča dlaňová). Ale po návrate z dovolenky sa mu v hlave usadil iný červík, celý nasledujúci rok si nebol istý, či mu aj Anežka „nezaspieva rovnakú pesničku“, ako to urobila Alžbeta, že je čerstvým otcom.

                                                                                       47

Bigamia

  V živote človeka vznikajú občas neuveriteľné zvraty. Aj Adam mal tú česť a presvedčil sa o tom iba krátko po traume, ktorú mu pripravila Alžbeta. Zhruba po dvoch týždňoch, keď sa vrátil z dovolenky, navštívil reštauráciu v ktorej sa stretol so svojim bývalým kolegom z firmy. Volal sa Milan a pracoval na inej prevádzke – avšak tá spadala pod ten istý závod, ako Adamova prevádzka – takže sa stretávali takmer denne a mali medzi sebou priateľský vzťah.

  Búrka s Alžbetou na istý čas utíchla a tak sa Adam Milanovi zdôveril, aký ťažký balvan mu leží na jeho srdci. Milan bol zopár rokov rozvedený a ako ostrieľaný kozák navrhol Adamovi, že v bloku v ktorom býva je celkom pekná a mladá žena – síce takisto rozvedená, ako on – ale, ak by chcel, tak ich spolu zoznámi. (Treba podotknúť, že Milan nebol typom muža o akého by jeho suseda mala záujem, a bol aj o päť rokov starší, ako Adam). Nasledujúci deň najprv spravili menší nákup, aby k Veronike na návštevu nešli s prázdnymi rukami – a večer sa k nej vydali na „lov“, ako poľovníci na divú zver s nabitými puškami. (Obaja mali svoje pušky nabité len v nich mali trošku iné náboje – čitateľ už určite tuší, aké pušky a náboje mám na mysli).   

  Veronika bola o dva roky staršia než Adam – žila so svojou päťročnou dcérkou a mala celkom útulný trojizbový byt a pomerne často ju navštevovala jej priateľka a zároveň suseda Ivana. (Ivana síce nebola taká pekná ako Veronika, ale podstatné bolo to, že v tom čase bola ešte slobodná). Veronika mala celkom obstojnú postavu a v spoločnosti sa vedela veľmi dobre zabávať. Bola aj výbornou tanečnicou. Adam už počas prvej návštevy usúdil, že v jeho dovtedajšom živote sa mu nič príjemnejšieho ani nemohlo prihodiť. (Milan mal naozaj dobrý odhad a nemýlil sa, že takýto typ ženy sa mu bude páčiť). Hneď po ich zoznámení Veronika netajila svoje sympatie k Adamovi, ktoré s nadšením prijal. V danej chvíli mu už nebolo potrebné nič vysvetľovať a nepochyboval ani o tom, že hneď v tú noc sa ocitnú v jej spálni v spoločnom objatí. Milan nechcel obísť nasucho, a takisto využil príležitosť a okamžite začal zvádzať Ivanu – obaja si prišli na svoje a hneď v ten večer si to s nimi rozdali. (Adam s Veronikou v spálni a Milan s Ivanou v obývačke na rozťahovacom gauči). – V ten deň bola na návšteve u Veroniky aj Ivana, hoci sa nedalo vylúčiť, že tam nebola len tak náhodne, totiž existovala možnosť, že v čase, keď Milan oznámil Veronike, že k nej prídu s jeho kamarátom na návštevu tak jej navrhol, aby k sebe pozvala aj Ivanu.

  Pre Adama to boli minimálne tri mesiace slastných a blažených chvíľ, ktoré takmer denne prežíval. (Veronikina postava, napriek tomu, že už mala aj päťročnú dcérku ešte stále budila dojem, akoby bola ešte slobodná a bezdetná). No jedna chybička krásy sa na nej predsa len nedala prehliadnuť – na ľavom líci mala fialový fľak okrúhleho tvaru s priemerom okolo poldruha centimetra, ktorý Adama spočiatku mierne zaskočil. (Ten fľak vyzeral ako keby mala na líci prilepenú okrúhlu kovovú mincu). Adam z vlastnej skúsenosti vedel, aké je to nepríjemné, ak má niekto na viditeľnom mieste niečo navyše, najmä, ak to tam vôbec nepatrilo. (Veď vzorom preňho bol jeho vyčnievajúci zub, ktorý mu spôsobil mnohoročný komplex menejcennosti). Preto sa tváril, že mu to vôbec neprekáža a ani sa jej nespýtal, ako k tomu prišla? Nechcel, aby ešte aj kvôli nemu mala ďalšie zbytočné výčitky – tie určite aj tak mala – a iba silou vôle sa premáhala, že ju táto vec netrápi. (Možno sa s tým fľakom aj

                                                                                 48

narodila, alebo mala na tom mieste škaredú bradavicu, ktorú si po nejakom čase nechala odstrániť, ale po chirurgickom sfušovanom zákroku jej ten nepríjemný znak aj tak zostal). Veronika počas milovania vedela perfektne hýbať telom a pri každom vyvrcholení privádzala oboch do takej omamujúcej a blaženej extázy, že sa to javilo, ako keby pred každým kolom užili nejaké nepovolené látky. (V tých časoch sa našťastie ešte nič podobné nedalo zohnať – ale po zmene režimu sa to už dalo splašiť aj na Slovensku – mnohí ľudia začali užívať hašiš, marihuanu, alebo kokaín a stávali sa drogovo závislými a niektorým už ani samotný sex nič nehovoril – lebo z tých drog boli takí zmagorení, že ak by sa dalo drogu naliať do pohára a vypiť, tak nič iné by ani nerobili. Pochopiteľne iba dovtedy, kým by ich neklepla zubatá – tá by k tomu ani príliš veľa času nepotrebovala). Orgie, aké – každý večer – takmer do skorých ranných hodín stvárali, tak tie mu až príliš blažene vynahrádzali predchádzajúce strastiplné roky pôstu, ktorými sa dlhé roky pretĺkal (hlavne kvôli svojmu psychickému rozpoloženiu). No z Veronikinej strany pohlavný život s Adamom nebol celkom nezištný. Za účelom sobáša ho nenápadne začala „omotávať okolo prsta“. Bola zdravotnou sestrou na poliklinike a rafinovane ho pozývala aj na svoje pracovisko (hlavne preto), aby jej kolegyne nadobudli dojem, že vzťah medzi nimi je už taký vážny, že čo nevidieť sa zosobášia. (Na poliklinike – v spoločnosti jej kolegýň – občas zotrvali aj zopár hodín). Adam ani nepopieral, že počas rozhovorov v spoločnosti mladých a krásnych zdravotných sestier sa cítil veľmi príjemne. Sestry viedli medzi sebou rozhovory o rôznych udalostiach, ktoré sa udiali v ich živote – aj v ich rodinách – a neraz sa pozabudli, že aj Adam sedí medzi nimi a zachádzali aj do intímnych vzťahov. (Adam si to vysvetľoval tak, že možno to bolo tým, že Veronikine kolegyne sa k nemu správali tak, ako keby k ním už dlhé roky patril, že bol už členom Veronikinej rodiny). Avšak oveľa viac bol Adam prekvapený, keď mu Veronika hneď pri prvom milovaní šepkala do ucha, že to do nej môže pustiť naplno, že sa nemusí ničoho obávať lebo má „danu“. (Malé medené teliesko, uložené pred maternicou, aby sa spermie resp. vajíčko z ejakulátu nedostali do maternice). „Ako zdravotná sestra som nemalá problém dať si ju zaviesť.“ (Ale túto možnosť mohli využiť iba matky, ktoré už mali minimálne dve deti, aby nedošlo k príliš veľkému zníženiu populácie). No Adam po dostatočných skúsenostiach s Alžbetou pochopil, žeby bolo príliš riskantné dôverovať ženám, hlavne žene bez záväzkov – čiže Veroniku nevynímajúc – a tak svojho nabitého „Adamka“ pre istotu z jej pošvy pred každým vyvrcholením veľmi rýchlo vytiahol a ejakulát jej strekol do oblasti pupku. (Pochopiteľne takto sa pripravili o najslastnejší pocit, ktorý pri sexe existuje, ale v danom prípade sa to dalo pochopiť). Prišli o najväčšiu rozkoš, ale aspoň mal istotu, že sa nezopakuje to, čo zažil s Alžbetou. (Nie je vylúčené, že Veronika ho k úplnému vyvrcholeniu nahovárala len preto, že ak by otehotnela, tak tým pádom by bolo všetko vyriešené a Adama by už mala na celý život iba pre seba). Sex mu neodmietala ani v obdoby menštruačných dní, a tak si Adam aspoň vtedy užíval ten najlepší pôžitok k akému len môže dôjsť. No priznal sa mi, že ani vtedy si nebol celkom istý tým, či by aj počas menštruácie nemohla otehotnieť?! (Totiž k tejto téme už počul niekoľko verzii, takže nevedel, ktorá z nich bola tá správna). Avšak „slučka na krku“ sa mu aj tak začala uťahovať – také spolunažívanie – a k tomu s cudzím dieťaťom – toto v pláne naozaj nemal. (Jeho povaha a čiastočne aj predsudky to nepripúšťali a o takom niečom ani nikdy neuvažoval). Preto sa v tichosti a nenápadne snažil tento vzťah čím skôr ukončiť. (Dominancia ho ťahala k nepoškvrnenému

                                                                                     49

stvoreniu, k žene, ktorá bude len a len jeho – až do smrti). Avšak príliš veľký výber nemal a na takýto život si už začínal zvykať – po ručnom sebaukájaní už naozaj netúžil. Po pár dňoch sa opäť skontaktoval s Ivetou. Kalkuloval, že ak sa Iveta k nemu vráti, tak Veroniku opustí. Iveta z toho príliš nadšená nebola, veď takisto očakávala, že sa s ňou ožení, no iného chlapa nemala, preto mu neodolala. Potom si to istý čas striedavo užíval s oboma – podľa toho, ktorá z nich mu bola k dispozícii.

(Robil to v tajnosti). Lenže radovánky s oboma frajerkami mu príliš dlho netrvali. Prekážkou toho bola Alžbeta, ktorá ho začala opäť tajne špehovať. Vyčíhala si ho pri Veronikinom bloku a so zármutkom sa jej posťažovala: „Adam mi spravil dieťa, a hneď nato sa na mňa vykašľal.“ V závere dodala: „Nechce uveriť, že dieťa je jeho a stále sa mi vyhýba.“ (Veronika všetkému, čo jej narozprávala uverila). Potom za nim chodili obe a začali ho presviedčať, Veronika do toho zatiahla aj morálku, že správne by bolo, aby sa s Alžbetou oženil. Adam v obave, aby nepoštvali proti nemu aj Ivetu, tak išiel za Ivetou a celý príbeh jej vyrozprával. Podrobne jej vysvetlil, ako to medzi nimi začalo, ale aj skončilo. Iveta jeho postoj do určitej mieri aj chápala, avšak zvíťazil u nej ženský inštinkt a ženská súdržnosť, a priamo do oči mu povedala: „Nikdy viac už k tebe neprídem.“ (Svoj sľub aj dodržala).

                                                                                      50

Šok z predvolania

  Adam si neustále pripomínal Alžbetine priznanie, ktorým mu vyzradila svoje veľké tajomstvo a z tohto dôvodu svoje otcovstvo na pojednávaní popieral. (Zhruba dva mesiace po pôrode – zašla Alžbeta k Adamovi na ubytovňu s presvedčením, že ak mu oznámi, že je otcom jej dcérky, tak on sa radostne vrhne k jej nohám a požiada ju o ruku). No Adam jej očakávania  vôbec nenaplnil, odvetil jej: „Tú predstavu si okamžite vyhoď z hlavy!“ V tej chvíli akoby do nej všetci čerti vošli. Zmocnil sa jej nenormálny amok. Začala hysterický vystrájať. Vrieskala a hádzala sa o zem, ako zmyslov zbavená, že sa zmárni. A aby tomu Adam uveril, že to myslí naozaj vážne, oboma rukami sa začala škrtiť. Robila to tak presvedčivo, že Adam jej tie ruky bleskovo schmatol a strhol jej ich z hrdla dole, obával sa, žeby to naozaj mohla spraviť. (A toto mu k šťastiu skutočne nechýbalo). Ale po krátkej chvíli mu došlo, že toto divadielko bolo iba jej zúfalým pokusom, aby ho vyľakala. Snažil sa ju vyhodiť z bytu a provokačne zareagoval: „Urobila by si lepšie, ak by si sa mi priznala, kto je otcom malej Eriky?!“ Keď zbadala, že jej divadielko príliš nezabralo, tak vo veľkom hneve mu oznámila novinu: „Otcom môjho dieťaťa je sused z nášho bloku, a rozhodla som sa, že za otca malej Eriky označím teba.“ Povedala mu aj dôvod: „Nezobral si si ma za manželku, napriek tomu, že si mi to sľúbil! No výživnému sa aj tak nevyhneš.“ Bola taká rozčúlená, že sa nedokázala kontrolovať a zrazu sa mu so všetkým priznala: „Za to, čo si mi vyviedol som sa rozhodla, že sa ti pomstím. Milovala som sa so svojim susedom v jeho kúpeľni, aby som otehotnela.“ Na záver ešte zdôraznila: „Sused je ženatý, má dve malé deti, ale jeho manželka o ničom nevie.“ (Dokonca sa rozrečnila tak, že mu prezradila aj to, čo by možno za normálnych okolnosti ani neprezradila). Vybľabotala mu: „Sused je amatérsky fotograf, a pri našom sexe si urobil zopár fotografii, niektoré z nich mám aj pri sebe, a dokonca mám aj negatív.“ (Už počas ich prvých stretnutí Adam postrehol, že keď bola v afekte, tak jej správanie bolo naozaj zrelé pre psychiatra, a ten jej postoj ho stopercentne presvedčil). Rozčúlil sa, ako keby doňho vošlo sto čertov, no napriek tomu sa držal zásady, že ženu ani kvetinou neudrie, preto svoje ohnivé rozhorčenie krotil. Keď sa mu priznala, hneď nato sa zmocnil jej kabelky a tie usvedčujúce materiály jej zobral. Pani sudkyňa nijako netajila svoju spolupatričnosť a ženskú súdržnosť k Alžbete, a pri Adamovom zapieraní zvolila inú taktiku. Predložila mu fascikel s fotografiami malej Eriky, aby sa na ne pozrel a začala ho presviedčať: „Pozrite sa, má vaše črty, akoby vám z oka vypadla!“ Adam sa napriek tomu nenechal vyviesť z mieri. Otcovstvo naďalej popieral argumentom: „Nebudem sa brániť tomu, ak mi súd určí dedičnobiologickú skúšku – tá aspoň ukáže, či som otcom maloletej Eriky.“ Bojoval aj s nutkaním, že najdôležitejší argument, (ktorý od Alžbety „získal“), že ho predloží sudkyni, aby videla kvôli čomu svoje otcovstvo jednoznačne popiera. Avšak obával sa, že zaujatá sudkyňa by mu nemusela uveriť, že sa mu Alžbeta priznala, že mala pomer so svojim susedom. (Práve kvôli tomu pomeru súhlasil s krvnou skúškou). Veril svojmu presvedčeniu, že Erikiným otcom je jej sused. Ďalším dôvodom bolo, že sa chcel vyhnúť zbytočnému škandálu, ktorý mohol nastať v rodine jej suseda, ak by súd aj jeho predvolal a nariadil by mu dedičnobiologickú skúšku. Alžbeta sa svojim čiastočným neúspechom nenechala odradiť a začala sudkyňu presviedčať: „Mám veľmi nízku mzdu a ako slobodná mamička nebudem mať svoju dcérku z čoho uživiť, žiadam preto, aby žalovaný prispieval na…

POKRAČOVANIE v 14. časti

                                                                                          51