Ficove referendum skončí fiaskom

O ruskom národe hovorí bývalý hokejový reprezentant Václav Nedomanský. Povedal to na plné ústa, čo si o ňom myslí.

Legendárny hokejista, ktorého pred emigráciou sledovala ŠtB, sa k Rusom vyjadril vlani počas MS v hokeji, kde pre Putinovu vojnu na Ukrajine opäť chýbali.

„Mne Rusi vôbec nechýbajú. Hneď na začiatku ruského vpádu na Ukrajinu som do českých novín komentoval, že podľa mňa bola chyba NHL alebo vlády, že dočasne nesuspendovala ich víza a pracovné povolenia v Amerike. Kým sa všetko nevyrieši, nenechal by som ich hrať. Lenže tam je problém, že majiteľ, ktorý platí veľké peniaze, chce vyhrávať a je mu to jedno,“ povedal vlani počas MS v Prahe a Ostrave.

Nedomanský varuje pred Ruskom, ktoré momentálne vedie krvilačnú vojnu na Ukrajine. „S výnimkou niektorých geniálnych osobností, napríklad spisovateľov alebo hudobných skladateľov, sú podľa mňa primitívnym národom,“ uviedol Nedomanský v rozhovore pre iDnes.cz. Zdroj nedomansky-sa-obul-do-rusov-primitivny-narod

Nejdem bývalého hokejistu obhajovať, má s týmto národom mnoho životných skúsenosti, ale vyjadrím sa k tomu mojimi skúsenosťami.

V roku 1977 som sa zúčastnil na týždennom leteckom zájazde do ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík). Ubytovali nás v Moskve v olympijskej dedine, v jednom z nových hotelov, vybudovaných pre športovcov počas letnej olympiády. (Tá bola v roku 1980). V hotely sme boli prvými hosťami a personál hotela takto nadobudol aspoň nejaké skúsenosti, kým sa mohol naplno venovať športovcom počas olympijských hier. Atmosféra v Sovietskom zväze bola v tom obdoby taká, že chyžné od svojich klientov dokázali priamo v hotely odkúpiť kompletné ošatenie – a to nielen to, ktoré mali v svojich batožinách, ale aj priamo na sebe. Na Československé pomery na tom dokonca značne prerobili, ale aj tak sa im to vyplatilo, lebo s odkúpenými vecami kšeftovali, takže na tom predaji nakoniec ešte zarobili. Poniektoré z nich boli až také dotieravé, že svojich hostí boli schopné vyzliecť takmer do nahá – nechali ich len „v spodnej bielizni.“ (Pamätníci, ktorí v tých časoch Sovietsky zväz navštívili, tí veľmi dobre vedia o čom hovorím). Tí, čo s tým mali už aké – také skúsenosti, alebo počuli, ako to tam chodí, tak si na cestu do batožiny pribalili lacné, ošatenie, (zakúpené v bazároch) a po jeho predaji si finančne prilepšili počas pobytu pri mori na Kryme…, hotely boli čerstvo dokončené, v ich okolí to vyzeralo, ako po živelnej katastrofe, – parky tam totiž ešte žiadne neboli – a prechádzať sa po rozbahnenom teréne, ktorý tam zostal po stavebných strojoch, – bolo proti srsti. Jeden deň sme mali voľný program, ktorý sme mohli využiť na prehliadku hlavného mesta. Všade kde sme sa tam pohli, domáci obyvatelia, (ktorí si všimli, že sme cudzinci) sa okamžite zlúčili okolo nás a vypytovali sa, či nemáme niečo na predaj, hlavne zlato a pod. Tam som na vlastné oči videl, aký to bol národ udavačov, akonáhle sa pri nás pozastavila väčšia skupinka ľudí, okamžite sa medzi nás votrel špiceľ, ktorý svojich krajanov od nás vyháňal s upozornením, že na nich zavolá policajtov…

Odvtedy som v Rusku nebol, takže nemôžem tvrdiť, že sa tam tie pomery zmenili, ale keď vidím, že takmer polovica Rusov odsudzuje vojnu na Ukrajine a sú zato, aby Putin tu vojnu, čo najskôr ukončil, tak si dovolím tvrdiť, že tí Rusi, ktorí túto Putinovú vojnu v tichosti tolerujú, že sú primitívni.