Určite mnohí z vás ste sa už s niečim takým resp. podobným prípadom stretli. Totiž po mojom poslednom blogu som bol rozhodnutý, že napíšem jeho pokračovanie a na včerajší deň (6.9.26) som si spravil časový harmonogram tak, že keď sa vrátim z Bukovca domov,
tak večer napíšem blog a okolo 20tej hodiny ho vložím sem na blogovisko. Lenže aj v tomto prípade sa potvrdilo to známe príslovie resp. porekadlo, že človek miení a život mení.
Jeden vášnivý hubár v posledných 6-7 rokoch predáva na krajnici bukoveckej cesty v Myslave (tesne vedľa myslavského lesa) každoročne hríby. Pravdu povediac, že napriek tomu, že každý deň, keď som týmto úsekom na bicykli prechádzal, tak som veril, že ho tam zbadám, ale pomerne dlho tam už nechodil, začínal som si namýšľať, že sa mu stala nejaká nešťastná udalosť a že preto tam už tie svoje hríby prestal predávať. No zmena nastala včera popoludní a náš obdivuhodný hubár stal pri svojej plne naloženej kartonovej krabici s nádhernými kozákmi.
Okamžite som sa pri ňom pristavil, a spýtal som sa ho, či ho môžem spolu s tými hubami sfotiť? On mi to bez najmenšieho zaváhania odsúhlasil, a
zároveň z tej tej svojej kartónovej krabice vybral 3 či štyri najkrajšie kozáky a začal mi ich ponúkať, aby som ich kúpil, tak som zareagoval, pane robíte si žarty, veď ja už od mojich siedmich rokov zbieram huby a neviem sa už dočkať toho, keď začnú rásť aj v našich lesoch. (Totiž on chodí zbierať huby a hríby až k Vysokým Tatrám, sadne si do nočného rýchlika a nechá sa nim odviesť do Popradu. Potom, keď už má plný kôš dubákov a hríbov (a k tomu dve až 3 kartónové krabice plné húb a hríbov, tak sa necháva doviesť do Košíc buď vlakom alebo nejakým stopom. (Úprimne musím povedať, že jeho tvrdeniu o tom, že tie huby resp. hríby skutočne zbiera v okolí Vysokých Tatier, tak o tom veľmi pochybujem, no pravda bude skôr taká, že na tie huby chodí niekam do okolia Ružína alebo Spišskej Novej Vsi.
Ale porozprávam vám, čo ma priviedlo k tomu môjmu titulku v blogu. Tým, že včera dopoludnia nebolo u nás počasie príliš naklonené tomu, aby sa dalo ísť k vode a opaľovať (skôr to vyzeralo, že bude pršať, tak som ešte zopár hodín počkal, či sa to počasie neumúdri. No počas toho môjho čakania mi zavolal jeden z mojich priateľov, či by som s ním nešiel do mesta pozrieť sa kde majú kvalitné, ale zároveň nie príliš drahé náhradné diely na bicykle, tak som mu povedal, že o 10 minút odchádzam na bicykli na Bukovec a že sa tam hodinu dve zdržím a potom pôjdeme do mesta. Lenže mojich 10 minút sa pomerne rýchlo zmenili na vyše jednú hodinu, a to len kým som sa vychystal na cestu. Kuriózne bolo aj to, že s tým predávajúcim hubárom som stratil ďalších 15-20 minút tým, že sme sa začali rozprávať o tom, čo všetko okrem húb ponachádzame v našich lesoch po neprispôsobivých občanoch… tým najhlavnejším produktom boli odpadky, čiže plastové fľaše, hliníkové plechovky a aj plastové bandasky, a nechýbali tam aj sklenené fľaše najmä také v ktorých bol alkohol a po jeho spotrebe ich konzumenti odhodili v lese, veď oni dopriali aj lesnej zveri, aby sa aspoň svojim pachom pokochali zo zvyškov toho alkoholu.
Na chodníku v tesnej blízkosti „môjho“ stanovišťa na ktorom si rozkladám veci, aby som sa mohol opaľovať a po plávaní si trochu poleňošiť, som si všimol, že tam bolo spadnuté vtačie hniezdo, ktoré sa im možno pri silnejšom vetre zosunulo na zem zo stromu, ktorého konáre siahali ponad ten spomenutý chodník.
Keď som sa na brehu rozložil a vliezol do vody, tak v tom čase som už mal takmer poldruha hodiny za sebou z tých mnou stanovených hodín, ktoré som oznámil môjmu kamarátovi, že po ich ubehnutí už budem naspäť doma sa to potom natiahlo až na 4 hodiny – medzi tým prišiel na breh jeden mladý paddleboardista, tak som sa mu prihovoril, že „dnes je nádherne slnečné počasie a aj voda je veľmi príjemná a hlavne prehliadná, a ani v nej neplávajú žiadne sinice,“ takže, keď som, tak plával tak som sa cítil akoby som plával v Jadranskom mori. Po našom vzájomnom krátkom predstavení sme sa o všeličom možnom aj nemožnom rozkecali a čas nám nenormálne ubiehal (hlavne mne, keď som pri tom rozhovore úplne zabudol na môj sľub kamarátovi, že do dvoch hodín sa z Bukovca vrátim).
PS
Z Bukovca som sa vrátil o 18:45 hod.🤗
Celá debata | RSS tejto debaty