Pán Fico, od roku 2008 Vás nemám rád, Vy dobré viete prečo!

6. mája 2024 23:02, Prečítané 2 024x, Realista1, Nezaradené

Pán premiér Robert Fico – v rozhovore pre Joj 24 ste sa vyjadrili k finančnej zbierke, ktorú Slováci masívne podporujú. Označili ste ju ako „prd do Stromovky“, (čo je české prirovnanie), k tomu ste ešte dodali, že vyzbierané peniaze konečnú situáciu nezmenia. „Munícia pre Ukrajinu“ už vyzbierala za 12 dní takmer 4 milióny eur. – viac v tomto zdroji: news.refresher.sk

Pán premiér, napriek tomu, že Vás nemám rád, máte moje sympatie za tento Váš postoj k danej téme. (Mimochodom, len pred pár dňami som už k tejto téme napísal blog – nejdem si robiť reklamu – takže jeho titulok nenapíšem, ak niekto ho predsa len bude chcieť prečítať, ľahko ho nájde).

Plne súhlasím aj s týmto Vašim názorom: „Prílev peňazí na Ukrajinu nijako nezmení vojenské dianie.“ Podľa Vašich slov sa „všetky peniaze minú, časť z toho sa možno ukradne, ale nič sa na Ukrajine nezmení a budeme tam, kde sme teraz“.

Karikatúra

Vyjadrujem aj stopercentný súhlas s Vašou vládou, idete zoštíhľovať štátnu správu. Najvyšší čas, už včera bolo neskoro!

PS 2

Vážení a milí čitatelia, mnohí z vás budú určite prekvapení z toho čo bude teraz nasledovať, ale som citlivý človek a nepáči sa mi, keď si niektorí čitatelia v debate pod mojimi článkami naplno otvoria ústa a titulujú moju osobu škaredými poznámkami, a pritom všetkom o mojom živote takmer nič nevedia, – preto som sa rozhodol, že tu pod mojimi článkami budem publikovať príbehy z mojej knihy (autobiografie), ktorú som nazval Keď zatneš slovom…

Pokračujem s ďalšími príbehmi z môjho rukopisu

Sane od babky
Zhruba po troch rokoch nám majiteľ domu oznámil, že tam, kde bývame, mieni chovať hydinu a statok, preto ruší dohodu medzi sebou a nami. Otec mu to nemal za zlé, veď nebyť jeho, ktohovie, u koho by sme bývali. (Určite by nás bol prijal niekto z príbuzných, ale otcova hrdosť sa bránila takému poníženiu.)
Našťastie sa nám podarila ďalšia dohoda – so susedom z otcových mladších čias, ktorý býval oproti pozemku našej babky a patrili mu dva domy. Keď sme prišli do Úbreže, v jeho dvore bola traktorová stanica a v dome, do ktorého sme sa potom nasťahovali, mali družstevníci kancelárie, ktoré sa však medzitým, dobudovaním jednotného roľníckeho družstva (JRD) uvoľnili. O tom, že sa nasťahujeme práve sem, rozhodlo azda i to, že dom stál bližšie k babkinmu, delili nás iba dve cesty popri potoku Bukovina.
Otcovi táto synovská taktika vyšla. Babkino srdiečko sa postupom času tak obmäkčilo, že sme sa neraz viac zdržiavali u nej ako doma. Dokonca nám kúpila pod stromček krásne drevené sánky s točenými baranmi (prednými držadlami)! Boli dosť dlhé, ale aj tak sme sa všetci štyria na ne nepomestili, preto sme sa striedali. Až kým sme neprišli na to, že sa môžeme odviezť aj všetci naraz. Ako? Kto bol nútený jednu jazdu obetovať, nemienil postávať na kopci, ale sa chytil rukami toho, kto sedel úplne vzadu, alebo drevených rukovätí, ktoré sú súčasťou zadnej časti takého druhu saní. A šlo sa! K našej hre sa pripojili ďalší chalani, ktorí nemali sánky. Postupne sme sa tak jašili, že sa saní vzadu držalo šesť aj sedem chalanov. Až kým sa to neskončilo ako
s tým povestným uchom na džbáne: chalani zavesení za saňami nás nechtiac nasmerovali tak, že sme vyleteli na okraj šmýkačky a čelne narazili do vyčnievajúceho kmeňa stromu. Našťastie sa nikomu nič nestalo, ale sánky sa prelomili tak, že už ich nebolo možné opraviť.
Babka iba s povzdychom poznamenala, že to bolo prvé a posledné, čo nám kedy kúpila. (Dodávam, že toto slovo dodržala… No krivdil by som jej, nech nespomeniem i to, že už keď sme bývali v prvom podnájme, asi jej nedalo svedomie, a tak prišla za otcom ponúknuť mu pozemok, aby mal kde postaviť náš dom.)

Pokračovanie nabudúce

Dubákov za koše!…

Tag: Bratovražedná vojna!