Ficove referendum skončí fiaskom

Odborníci tvrdia, že predovšetkým boje vo vzduchu sú tie ktoré v poslednom čase spôsobujú Rusku čoraz väčšie problémy. Vychádzajú z faktov, „že ruská sieť protivzdušnej obrany v súčasnosti prechádza testom, a „Rusko sa nedokáže dostatočne pripraviť na hrozbu, ktorú predstavujú diaľkové drony a malé lietadlá.“

Ukrajina už niekoľkokrát zaútočila na Rusko dronmi zo vzduchu, čo spôsobilo v Moskve paniku. „Ukrajinské stíhačky sa nedávno zamerali aj na ruské ropné rafinérie a strategické základne, ako je kremeľské stredisko diaľkových letov Engels v ruskom Saratovskom regióne.“ – Takže podľa odborníkov problémom ruskej stratégie protivzdušnej obrany je, že „moskovské systémy nie sú pripravené na typ technológie, ktorá im v súčasnosti lieta okolo uší.“ Že namiesto formulovania „koherentnej stratégie sa ruské orgány po útokoch na ich území uchýlili do značnej miery k ad hoc opatreniam. Výzvou pre Rusko nie je nedostatok vybavenia, ale skôr historické zameranie, iný druh hrozby.“

Podľa správy experta ruský systém Pancir-S1 patrí medzi systémy, ktoré uzatvárajú medzery a bol inštalovaný na vládnych budovách, ale „účinnosť týchto systémov zostáva neistá.“ – Uvedené údaje sú čerpané z tohto zdroja Expert-odhalil-Putinovu

K Putinovej vojne som sa vyjadril aj v mojom predvčerajšom blogu väčšinou mojimi vlastnými názormi a v debate pod blogom ma poniektorí čitatelia skritizovali, že ja nie som odborník ani filozof a mal by som sa držať faktov ku ktorým dospeli experti. No a dnes ma najviac zaujal záver spomenutého zdroja – expert sa vyjadril, že Rusko zatiaľ posledné správy o problémoch nekomentovalo.

Takže ako vidieť odborník žiadne fakty nemá, ale oháňa sa pravdepodobnosťou, že to Putin neurobí ani v budúcnosti. „Pretože verejne priznať slabiny nie je nevyhnutne jednou z Putinových silných stránok.“ – Paráda, vraj odborník, no jediné, čoho sa chytá, sú najnovšie tvrdenia amerického portálu „Newsweek“, ktoré v súčasnosti nie je možné nezávisle overiť.

PS

Vážení a milí čitatelia, mnohí z vás budú určite prekvapení z toho čo bude teraz nasledovať, ale som citlivý človek a nepáči sa mi, keď si niektorí čitatelia v debate pod mojimi článkami naplno otvoria ústa a titulujú moju osobu škaredými poznámkami, a pritom všetkom o mojom živote takmer nič nevedia, – preto som sa rozhodol, že tu pod mojimi článkami budem publikovať príbehy z mojej knihy (autobiografie), ktorú som nazval Keď zatneš slovom…

Keď zatneš slovom…
© Ladislav Serenča, 2007
© cover Ľubomír Lehotský, 2007 Vydalo:
Vydanie prvé, 2007
ISBN ……

Pokračujem s ďalšími príbehmi z môjho rukopisu

Ruka v sadre
Vedľa školského ihriska hneď za plotom nášho domu stála v zemi zabudovaná drevená kladina dlhá asi 3 metre. Väčšinou slúžila ako „lavička pre divákov“, ktorí sa prizerali futbalovému zápasu. My mladší sme na tomto mieste mali šancu kopnúť si do lopty iba v nepriaznivom počasí, alebo keď už prestávalo byť vidno (vtedy starší hráči unavení odchádzali domov).
Mal som 7 rokov, keď sa raz takto uvoľnilo miesto na kladine. Využil som to a rýchlo som si sadol. No nebolo mi súdené dlho tam zotrvať! Lebo o chvíľu ku mne zozadu prišiel zadychčaný kamarát Pavol, asi o štyri roky starší, a keďže som v zápale povzbudzovania zabudol na nepísané pravidlo „krpce nemajú čo zavadzať na striedačke“, Paľo ma drgol do pleca:
– Pusť ma sadnúť, nech si oddýchnem.
Bolo to pre mňa v tom okamihu také nečakané, že som stratil rovnováhu a spadol. Odniesla si to vytknutá pravá ruka. (Kamarát to oľutoval, ospravedlnil sa mi a dokonca šiel so mnou do ambulancie.) Najhoršie na tom bolo, že ruka v sadre ma už nebolela, ale celý týždeň som musel písať ľavou rukou, čo sa mi vôbec nedarilo.

Pokračovanie nabudúce