Z desiatich minút sa stal celý deň. Ako ma Bukovec nepustil domov

7. septembra 2026 16:16, Prečítané 397x, Realista1, Nezaradené

Na Jadrane som ešte nikdy nebol, ale keď vchádzam do vody na Bukovci, tak sa cítim ako keby som bol na Jadrane.😉

Pred Bukovcom sa môže skryť ešte aj Štrbské pleso.😁 Nepochybujem o tom, že každý kto sa aspoň raz kúpal na Bukovci resp. si tam zaplával, tak mi potvrdí, že tam to vyzerá takmer ako na Jadrane.

Určite mnohí z vás ste sa už s niečim takým resp. podobným prípadom stretli. Totiž po mojom poslednom blogu som bol rozhodnutý, že napíšem jeho pokračovanie, a na včerajší deň (6.9.26) som si spravil časový harmonogram tak, že keď sa vrátim z Bukovca domov,

Na Bukovci som si pred mnohými desiatkami rokov vyhliadol chodníček po ktorom som sa mohol čo najskôr dostať na miesto na ktorom som si zakaždým rozložil veci ako sú napr. plážové rolovacie lehátko, uterák a pod.

tak večer napíšem blog a okolo 20tej hodiny ho vložím sem na blogovisko. Lenže aj v tomto prípade sa potvrdilo to známe príslovie resp. porekadlo, že človek miení a život mení.

Jeden vášnivý hubár v posledných 6-7 rokoch predáva na krajnici bukoveckej cesty v Myslave (tesne vedľa myslavského lesa) každoročne hríby. Pravdu povediac, že napriek tomu, že každý deň, keď som týmto úsekom na bicykli prechádzal, tak som veril, že ho tam zbadám, ale pomerne dlho tam už nechodil, začínal som si namýšľať, že sa mu stala nejaká nešťastná udalosť a že preto tam už tie svoje hríby prestal predávať. No zmena nastala včera popoludní a náš obdivuhodný hubár stal pri svojej plne naloženej kartonovej krabici s nádhernými kozákmi.

Fascinujúce na tom je, to, že on tie huby chodí zbierať na svoje miesta až do Vysokých Tatier.

Okamžite som sa pri ňom pristavil, a spýtal som sa ho, či ho môžem spolu s tými hubami sfotiť? On mi to bez najmenšieho zaváhania odsúhlasil, a

Ak by som nebol aj ja takým vášnivým hubárom ako on, tak by som ich od neho okamžite všetky kúpil.

zároveň z tej tej svojej kartónovej krabice vybral 3 či štyri najkrajšie kozáky a začal mi ich ponúkať, aby som ich kúpil, tak som zareagoval, pane robíte si žarty, veď ja už od mojich siedmich rokov zbieram huby a neviem sa už dočkať toho, keď začnú rásť aj v našich lesoch. (Totiž on chodí zbierať huby a hríby až k Vysokým Tatrám, sadne si do nočného rýchlika a nechá sa nim odviesť do Popradu. Potom, keď už má plný kôš dubákov a hríbov (a k tomu dve až 3 kartónové krabice plné húb a hríbov, tak sa necháva doviesť do Košíc buď vlakom alebo nejakým stopom. (Úprimne musím povedať, že jeho tvrdeniu o tom, že tie huby resp. hríby skutočne zbiera v okolí Vysokých Tatier, tak o tom veľmi pochybujem, no pravda bude skôr taká, že na tie huby chodí niekam do okolia Ružína alebo Spišskej Novej Vsi.

Ale porozprávam vám, čo ma priviedlo k tomu môjmu titulku v blogu. Tým, že včera dopoludnia nebolo u nás počasie príliš naklonené tomu, aby sa dalo ísť k vode a opaľovať (skôr to vyzeralo, že bude pršať, tak som ešte zopár hodín počkal, či sa to počasie neumúdri. No počas toho môjho čakania mi zavolal jeden z mojich priateľov, či by som s ním nešiel do mesta pozrieť sa kde majú kvalitné, ale zároveň nie príliš drahé náhradné diely na bicykle, tak som mu povedal, že o 10 minút odchádzam na bicykli na Bukovec a že sa tam hodinu dve zdržím a potom pôjdeme do mesta. Lenže mojich 10 minút sa pomerne rýchlo zmenili na vyše jednú hodinu, a to len kým som sa vychystal na cestu. Kuriózne bolo aj to, že s tým predávajúcim hubárom som stratil ďalších 15-20 minút tým, že sme sa začali rozprávať o tom, čo všetko okrem húb ponachádzame v našich lesoch po neprispôsobivých občanoch… tým najhlavnejším produktom boli odpadky, čiže plastové fľaše, hliníkové plechovky a aj plastové bandasky, a nechýbali tam aj sklenené fľaše najmä také v ktorých bol alkohol a po jeho spotrebe ich konzumenti odhodili v lese, veď oni dopriali aj lesnej zveri, aby sa aspoň alkoholovým pachom trošku pokochali z jeho zvyškov.😢

Na chodníku v tesnej blízkosti „môjho“ stanovišťa na ktorom si rozkladám veci, aby som sa mohol opaľovať – a po plávaní si trochu poleňošiť, som si všimol, že tam bolo spadnuté vtačie hniezdo, ktoré sa možno pri silnejšom vetre zosunulo zo stromu na zem, lebo konáre tohto stromu siahali ponad ten spomenutý chodník.

Tak som ho zdvihol a vyhľadal som vhodné miesto na jeho usadenie na najbližšom strome.

Strom má husto rozvetvené konáre, takže to ich hniezdo bude o niečo lepšie chránené aj pred dažďom.

A potrebujem k tomu iba maličkosť, sadnúť na bicykel a po 40 minútach šliapania do kopca a prejdených 7,5 kilometrov som vo vode.😀

Keď sa po vyjdení z vody zdržiavam na brehu, tak ku mne chodia divé kačice, aby si vyžobrali aspoň nejaké zvyšky z môjho jedla.

Táto kačica zostala smutne stáť na brehu lebo ešte očakávala, že jej ešte niečo prihodím, ale už som žiadne jedlo nemal.😉

Keď som sa na brehu rozložil a vliezol do vody, tak v tom čase som už mal takmer poldruha hodiny za sebou z tých mnou stanovených dvoch hodín, ktoré som oznámil môjmu kamarátovi, že po ich ubehnutí už budem naspäť doma. A toto sa potom natiahlo až na 4 hodiny – medzi tým prišiel na breh jeden mladý paddleboardista, tak som sa mu prihovoril, že „dnes je nádherne slnečné počasie a aj voda je veľmi príjemná a hlavne prehliadna, a neplávajú v nej žiadne sinice,“ takže, keď som, tam plával, tak som sa cítil akoby som plával v Jadranskom mori. Po našom vzájomnom krátkom predstavení sme sa začali baviť o všeličom možnom aj nemožnom a to až tak, že nám čas nenormálne rýchlo ubiehal (hlavne mne, keď som pri tom rozhovore úplne zabudol na môj sľub, ktorý som dal môjmu kamarátovi, že do dvoch hodín sa z Bukovca vrátim).

Z Bukovca som sa vrátil o 18:45 hod.🤗

PS 2

Bol som zvedavý či si vtáčky nájdu svoje hniezdo, tam kde som ho včera uložil? Preto som sa tam šiel pozrieť aj dnes a zároveň som si príjemne zaplával – rovnako, ako včera a dokonca ešte o čosi dlhšie lebo domov som sa vrátil o 19:40 hod. Ale vtáčiky si pravdepodobne svoje hniezdo ešte nenašli, no verím, že ak sa doňho nevrátia jeho pôvodní majitelia, tak sa tam nasťahujú iné vtáky.