Ficove referendum skončí fiaskom

Z roka na rok stúpala nezamestnanosť, zamestnávatelia napriek tomu na nižšom počte zamestnancov požadovali od nich, aby podávali rovnaký výkon, ako to bolo pri plnom počte zamestnancov, ale zvyšovať pre nich mzdy sa im príliš nechcelo – pritom oni sami sa chceli stať milionárrmi – ponirktorí aj miliardármi a to v čo najkratľom čase. Ja som bol vo fabrike v ktorej som robil najväčšou čiernou ovcou lebo som vedenie firmy neustále kritizoval, že dokedy chcú znižovať stav zamestnancov, keď už teraz je nás málo (boli to roky 1990 – 2008), ale oni napriek tomu očakávali od nás ešte lepšie výkony?! Keď som sa na pracovisku nedočkal spravodlivosti, tak v mojich protestoch som pokračoval aj na mítingoch vedenia firmy priamo pred prezidentom spoločnosti, že ak po nás požadujú rovnaké výkony aj pri nižšom počte zamestnancov, tak v takom prípade nech nám aj zvýžšia platy! No toto sa vedeniu firmy očividne nepáčilo a namiesto zvyšovania našich platov robili všetko preto, aby ma z tej ich firmy vypoklonkovali…

5. júna 2026 som v mojom blogu okrem iného napísal aj toto: Pred 27mimi rokmi som sa osobne stretol s Bohom. Konkrétne sa to stalo počas môjho spánku v noci z 18 na 19 januára 1999. V tom čase som pracoval v a.s. VSŽ, ktorú si Rezešovci „sprivatizovali“. – (Som človek, ktorému, ak sa niečo nepáči, tak to dáva verejne najavo).

 Avšak, keď som videl, že problémy na ktoré som poukazoval, vedenie firmy doslova ignorovalo, tak som sa začal vážne zaoberať myšlienkou, že proti Rezešovcom a premiérovi Mečiarovi spravím verejný protest – a to priamo pred zrakmi Košičanov na Hlavnej ulici v Košiciach…

Na mojom proteste som prítomným občanom povedal, že príde doba, že si budeme uťahovať opasky ešte viac ako teraz (bolo tam cca 500 ľudí). No a pred pár dňami som si v tomto zdroji ekonomika.pravda.sk prečítal informáciu o tvrdom uťahovaní opaskov v domácnostiach, ktoré udrelo na najcitlivejšie miesto, že Slováci šetria už aj na potravinách.

Nejdem sa tu chváliť s mojim otužovaním

8. júna 2026 10:51, Prečítané 463x, Realista1, Nezaradené

Ale s otužovaním som začínal, keď som mal 19 rokov, ak do toho nepočítam kúpanie sa v ľadovej vode ešte v časoch, keď som bol žiakom na ZDŠ. Párkrát sa mi to stalo počas toho, keď som hrával s kamarátmi hokej – na neďalekých pastvinách na zamrznutých priestoroch lúk, keď sa na nich po veľkých lejákoch vytvorili rozsiahlejšie hladiny „prírodných jazier“, boli to dosť veľké plochy, a nám stačilo len odstrániť z ľadu napadaný sneh a potom sme sa losovaním medzi sebou rozdelili do dvoch družstiev – a až do vyčerpania sme sa mohli vyšantiť – niekedy až dovtedy, kým sa nezačalo stmievať. No moja nedočkavosť sa posarala o to, že som sa na také plochy vybral korčuľovať predčasne, keď ten ľad ešte nebol dostatošne hrubý nato, aby som sa na ňom mohol korčuľovať, a vtedy dochádzalo k tomu, že ten tenký ľad sa podomnou preboril a ja som potom celý premočený a so šatsvom stvrdnutým na kosť utekal min. 2 kilometre domov, aby som sa z tých mokrých handier rýchlo vyzliekol a veľmi rýchlo som sa začal zohrievať a sušiť pri piecke v našej kuchyni. Jednu zimu to dopadlo podobne aj priamo u nás na dvore, mali sme tam jamu s vápnom (to vápno používal náš otec pri stavaní nášho domu) – no ja nedočkavec som sa chcel čo najskôr klzať na tom ľade a ani tam ten ľad ešte nebol dostačne silný nato, aby ma udržal. Potom som sa v mojich 19 rokoch začal každoročne otužovať vo vodách v rekreačnej oblasti Bukovca, otužoval som sa až do začiatku zimy, takže pokiaľ hladina vody nebola úplne zamrznutá. Avšak keď boli také časy, že v okolitých lesoch rástlo mnoho hríbov, tak som sa venoval ich zberu a na otužovanie som si už nevedel nájsť čas.  

Tohto roku som začal s otužovaním o niečo neskôr, ako tomu bolo po minulé roky, čiže začal som sa otužovať až od 15. marca a chodil som tam na bicykli takmer denne… Včera poobede, keď som tam prišiel, tak tam pri brehu sedeli traja rybári s na-hodenými návnadami.

Počas plávania som ich pozoroval

A nie ako oni, čo takto dokážu vysedávať aj 4-5 hodín… ak by som tam mal takto vysedávať ja 4-5 hodín, tak namiesto toho by som ten čas strávil v našich okolitých lesoch zbieraním hríbov, a ak by som naozaj dostal chuť na rybacinu, tak v dnešných časoch nie je problém si také mäso kúpiť, hoci v mnohých prípadoch to naozaj nie je lacné, ale zber húb by mi to vynahradil. Tag: Hovoria im tichí blázni.