Ficove referendum skončí fiaskom

Poľský expremiér Mateusz Morawiecki na európskej únii nenechal nitku suchú, vyhlásil, že Brusel je hrozbou pre demokraciu v Európe.

Expremiér tvrdí, že EÚ zadržaním fondov ovplyvnila výsledok parlamentných volieb v Poľsku. Viac v tomto zdroji polsky-expremier-sa-obul-do-bruselu Hádam ani nie je potrebné povedať, že za tieto vyjadrenia ho predstavitelia poľskej vládnej koalície určite nepochválili.

V závere rozhovoru sa expremiér obul aj do terajšieho poľského premiéra Donalda Tuska, že on je len nástrojom na dosiahnutie cieľov Európskej ľudovej strany. – Jeho tvrdeniam sa vôbec nečudujem – podľa mňa už mnohí občania majú Bruselu plné zuby – a to nehovorím iba o Slovákoch, ale aj o občanoch z viacerých štátov EÚ. Mnohé rozhodnutia, aké vyšli v Bruseli v poslednom období sú naozaj postavené na hlavu, ide to s nim dole z kopca a občania viacerých krajín EÚ to dávajú zreteľne najavo svojimi protestmi v uliciach ich hlavného mesta, – často je počuť hlasité pokriky preč s EÚ!

Na margo expremiéra Morawieckého napíšem ešte malý dodatok: Je chvályhodné, že je taký aktívny ešte aj teraz…, no je otázne, či bol taký aktívny aj vtedy, keď bol pri koryte? Bohužiaľ vo svete je veľa takých politikov, že kritizujú systém až vtedy, keď ako sa hovorí, keď už je po funuse, slovenských nevynímajúc.😦

PS

Vážení a milí čitatelia, mnohí z vás budú určite prekvapení z toho čo bude teraz nasledovať, ale som citlivý človek a nepáči sa mi, keď si niektorí čitatelia v debate pod mojimi článkami naplno otvoria ústa a titulujú moju osobu škaredými poznámkami, a pritom všetkom o mojom živote takmer nič nevedia, – preto som sa rozhodol, že tu pod mojimi článkami budem publikovať príbehy z mojej knihy (autobiografie), ktorú som nazval Keď zatneš slovom…

Keď zatneš slovom…
© Ladislav Serenča, 2007
© cover Ľubomír Lehotský, 2007 Vydalo:
Vydanie prvé, 2007
ISBN ……

Pokračujem s ďalšími príbehmi z môjho rukopisu

Stromček bol – a s ozdobami!
Keď už spomínam stromček…
Cez vianočné sviatky nemohla byť porušená tradícia, a tak v strede izby ležala pod stolom slama, aby nám pripomínala maštaľ, v ktorej sa Ježiško narodil. Na stole stála rozvoniavajúca jedlička ovešaná (otcom zachránenými) jabĺčkami, anjelikmi, ktoré sme povystríhali z bieleho papiera, a orechmi v ozdobnom papieri alebo v staniole. Pred štedrou večerou otec na jedličke zapálil voskové sviečky, ktoré dotvárali jas
vianočnej atmosféry. (Prvé roky sme na stromčeku nemali vianočné gule, ktorými by sme sa ako všetky decká určite potešili, na takýto luxus neboli peniaze.)
Stalo sa to už v našom vlastnom dome, teda o pár Vianoc neskôr.
Boli to zároveň prvé takéto sviatky, kedy sme jedličku ovešali skutočnými guľami a fondánovými salónkami. Mali sme naozaj nádherný stromček! Ale „pažravosťou“ sme my deti bohužiaľ dopomohli k tomu, že hneď na druhý deň otec celý nazlostený jedličku vyhodil do dvora.
So všetkým, čo na nej viselo. Počas noci sme totiž pojedli salónky a na stromčeku sa hojdali iba prázdne pozlátkové obaly. Tým sme spečatili otcovo rozhodnutie:
– Už nikdy viac nebudeme mať stromček.
Pri tomto jeho „zásahu“ sa porozbíjali ozdoby, ale vyhlásil, že žiadne viac nekúpi. No nebola by to mama, keby otca nepresvedčila, nech nám nekazí radosť. Iba vďaka tomu sme mali aj na ďalšie Vianoce i peknú jedličku i nové gule na nej. A salónky? Tie sme pre istotu radšej nechali na pokoji celé sviatky…

Pokračovanie nabudúce