Ficove referendum skončí fiaskom

Richard Vrchár

Svoju polročnú dcérku hodila o zem… Alžbeta sa správala ako zmyslov zbavená…

11. časť

Vynútený sľub 

   Adam si predsavzal, že v oblasti bývania už je najvyšší čas niečo podniknúť. Spomenul si na nie najideálnejší rozchod (s mladou asi 30 ročnou dámou), a začal si nahovárať, že keby v tom čase mal svoj vlastný byt, všetko mohlo dopadnúť úplne inak. Rozhodol sa bývať v takej ubytovni, do ktorej by sa dalo vodiť frajerku, prípadne milenku, aby mal počas flirtovania s nežným pohlavím voľnejší prístup, a to nie len v závislosti spojených so spolubývajúcimi, ale aj v prístupe intimity k svojej spoločníčke. Na svojom rozhodnutí začal okamžite konať, a po pár týždňoch sa mu podarilo ubytovať v ubytovni, ktorá takisto spadala pod firmu v ktorej pracoval, no najdôležitejšie bolo to, že v ubytovni nebola žiadna vrátnica. Bol to blok s klasickými trojizbovými bytmi. Takmer v každom byte, bývali štyria až piati muži. Niektorí by kvôli zdĺhavému cestovaniu do zamestnania museli cestovať aj niekoľko hodín, preto – hoc neradí – volili týždňovky. (V niektorých bytoch bývali aj manželské páry). Chlapi si mohli vodiť na ubytovňu svoje priateľky, prípadne milenky. Blok patril firme už v čase, keď sa v nej Adam zamestnal, ale on žil príliš uzavreto – ako slimák v ulite a o možnosti takého ubytovania sa dozvedel až o pár rokov neskôr od svojich kolegov na pracovisku.

   Bývanie v tých bytoch pre mladých a slobodných mužov nebolo práve najideálnejšie, chýbalo im tam viac súkromia, ale v danej chvíli bolo to pre Adama výhodné aspoň v tom, že si tam kedykoľvek mohol doviesť dámsku spoločnosť. Nedokázal si predstaviť, žeby raz došlo k tomu, aby zostal starým mládencom, aby na staré kolená vyzeral ako nejaký vavrínový veniec niekde v archíve – visiaci na hrdzavom klinci – a jeho vzhľad by hyzdila hrubá vrstva prachu. Jeho snom bolo nájsť si dobrú manželku a založiť si svoju vlastnú rodinu. (Tak ako to robili mnohé generácie pred nim). Veľmi rýchlo si začal hľadať ďalšiu nežnú bytosť, ktorej by rád prejavil svoju mužnosť. No, ak by nastala tá pravá chvíľa, akú mal vo svojich predstavách, nevylúčil by možnosť manželského zväzku. V novom prostredí sa Adam veľmi rýchlo zorientoval a v sobotu večer vyrazil do najbližšej reštaurácie na tanečnú zábavu.

   V reštaurácii sa stretol s jedným bývalým spolupracovníkom a zároveň kamarátom Jozefom. Tá reštaurácia od jeho „privátu“ bola vzdialená, čo by kameňom dohodil. (Napokon, kde inde by sa chlapi najčastejšie stretávali, ak nie pri pive?) – Jozef ho pozval k stolu, pri ktorom sedeli jeho manželka a suseda z ich paneláku. Jozefova manželka mala v blízkosti tej reštaurácie svoje pracovisko a počas večerov sa tam chodievali zabávať aj jej kolegovia a ich známi. Jednoducho potrebovali zabudnúť na celodenný zhon. (Neúnavné zvonenie budíka v skorých ranných hodinách, potom utekanie na spoj, odprevádzanie deti, či už do materských, alebo základných škôl, a nakoniec práca, ktorá ich živila, no v nejednom prípade bola aj nezáživná, hlavne, keď bola finančne veľmi slabo ohodnotená. Bol to kolobeh, ktorý aspoň raz v týždni potreboval zmenu). Jozef Adamovi naznačil, že ich suseda Alžbeta by mohla byť preňho dobrou partnerkou. Z Jozefovho pohľadu sa to javilo tak, že slobodná a mlada žena by Adama mohla zaujať, hlavne vekovo, lebo bola až o päť rokov mladšia než Adam a mala perfektnú – priam – vyšportovanú postavu. Adam príliš dlho neotáľal a vyzval Alžbetu do tanca. (Alžbetina tvár nepatrila do kategórie tých najkrajších, ale postavu mala skutočne perfektnú). Práve jej vzhľad ho povzbudil k tomu, že sa zameral na jedinú vec, (vtedy bola preňho najdôležitejšia), aby Alžbetu dostal tam, kam chcel… (V duchu kul plán, ktorý mu jednoznačne musí vyjsť a

                                                                                   36

dovedie ju k sebe až do postele). Počas zábavy si vzájomne a dôverne vyrozprávali svoje príbehy a zážitky zo svojho dovtedajšieho života. Alžbeta sa mu pochválila kde pracuje a aké má koníčky. Nezabudla hlavne na vzdelanie, tým sa pýšila najviac. No jej najväčším koníčkom bol vraj balet. Téma o balete jej zabrala asi polhodiny. Doslova skladala ódy o tom, aká je to ušľachtilá činnosť a že ju to prenáramne baví. „Balet milujem a venujem sa mu naplno, dokonca navštevujem aj baletnú školu.“ Aby Adam všetkému uveril, tak ho počas tanca nechala stáť krátku chvíľu uprostred parketu a začala sa pred nim vytáčať na špičkách nôh – poskakovala ako keby vystupovala na javisku v divadle. (Asi sa mu snažila predviesť výňatok z Labutieho jazera). Tanečné pári, ktoré ich obkolesovali – sa jej pre istotu začali vyhýbať, aby do nich nenarazila. (Nepochybujem o tom, že mnohí si o nej pomysleli svoje, že tá žena určite nie je v poriadku a že jej preskočilo). Našťastie to zvládla a nikomu z okolo stojacích tanečných párov neposkákala po nohách. Keď sa jej Adam spýtal, aké ma povolanie tvrdila: „Vyštudovala som odbor – zdravotná sestra, ale ešte študujem diaľkovo popri zamestnaní na fakulte medicíny, a keď doštudujem, tak by som chcela byť lekárkou.“ (Adama jej vyjadrenie trochu zaskočilo, čudoval sa prečo potom pracuje v práčovní? Veď so strednou školou a s maturitou mohla pracovať ako zdravotná sestra v niektorej z mestských nemocníc!). Alžbeta mu odvetila: „Pracujem v nemocnici, ako zdravotná sestra a svojej susede, (ktorá v spomenutej práčovni robila vedúcu) chodievam iba vypomáhať ako brigádnička.“

   Keď jej Adam porozprával o svojich koníčkoch a hlavne kde pracuje, jej záujem oňho okamžite nabral obrátky. Pred záverečnou sa Adam začal správať ako ostrieľaný kozák – do záverečnej sa už s nikým iným nebavila. Po odchode z reštaurácie ju Adam pozval na svoj „privát“, Alžbeta mu s typickou ženskou ostýchavosťou naznačila, že sa to nepatrí, no hneď nato argumentovala: „Nakoľko bývam na opačnom konci mesta a už nemám žiadny spoj, ktorý by ma prepravil domov, tak tvoje pozvanie prijímam.“ (Nedal sa vylúčiť zámer, že z jej strany to bola len taká malá výhovorka, lebo nočné spoje premávali, iba boli značne obmedzené. Takisto Adam ako džentlmen by ju určite nenechal na holičkách a odprevadil by ju domou taxíkom – vodiči taxíkov veľmi dobre vedeli kde nie je núdza o zákazníkov, ktorí potrebovali odvoz v neskorých nočných hodinách). Samozrejme, že jeho pozvanie viedlo iba k jednému cieľu, ten bol, mať Alžbetu, čo najskôr vo svojej posteli. (Vcelku to bolo aj pochopiteľné).

   Alžbeta nebola bohvieaká krásavica pre ktorú by sa muži išli pozabíjať. (Pri pohľade na jej šedo zelené oči ste mohli nadobudnúť dojem, že sa pozeráte na nebezpečnú šelmu). Svojim vzhľadom nijak zvlášť mužov nepriťahovala, pravdou bol skôr opak. Ešte aj ožranovi, ktorému by sa v tej noci nepodarilo nejakú babu uloviť – a prišla by mu do cesty Alžbeta, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by ho veľmi rýchlo prešla chuť rozdať si to s ňou v posteli, ak by si ju detailnejšie obzrel. Špatil ju jej neprirodzený nos. Mala ho mierne vykrivený nahor. (Ale toto všetko mohla zmeniť menšia plastická operácia).

   Keď som sa Adama spýtal na Alžbetine vlasy, tak sa mu o nich ani príliš nechcelo hovoriť, pôsobili naňho dojmom, akoby ich zanedbávala. Mala ich špinavo blonďavé, ale Adamovi pripadali, ako keby jej na ich vzhľade vôbec nezáležalo. (Možno si to finančne nemohla dovoliť, ale pri dobrej vôli sa aj tomu dalo pomôcť). Počas celého večera sa o spoločný tanec

                                                                                       37

s Alžbetou pokúsil iba jej sused (Adamov kamarát Jozef), a to iba zo slušnosti, že na tanečnú zábavu ju pozvala jeho manželka ako kolegyňu z práce.

    Prišla hodina s veľkým H, ale Alžbeta spočiatku Adamovej usilovnej dominancii celkom obstojne odolávala výhovorkou: „Ešte stále som panna, po sexuálnej stránke nemám s mužmi žiadnu skúsenosť.“ Adama jej výhovorky ešte viac podnietili k vyššej iniciatíve. Konečne po dlhých rokoch vlastného „sebatrýznenia“ mal pri sebe pannu po akej tak vrúcne túžil, Adam pri jej nepoddajnosti a nekonečných výhovorkách zrazu spravil niečo, čo si v prvej chvíli ani poriadne neuvedomil, že slová, ktoré vyriekol bude ľutovať až do konca svojho života. Sľúbil jej totiž, že sa s ňou ožení. Vtedy ešte netušil, že práve tento sľub ho bude sprevádzať počas celého života a narobí mu veľké problémy. (V takom prípade si skúsení muži spomenú na výstižné príslovie s vulgárnym podtextom: Keď sa kokot postaví, rozum sa zastaví. (Adam sa ocitol presne v takom rozpoložení). Jeho úmyslom bolo poriadne sa s Alžbetou pomilovať a po milovaní ju odprevadiť k električke, (predstava, aby s takou ženou ešte aj žil, tak to si v duchu sám pre seba hovoril: „Takú ježibabu by som si za manželku určite nikdy nezobral“). Adamove čarovné slová zabrali okamžite, (poniektoré ženy na takýto prísľub čakajú aj niekoľko rokov). Zrazu to bol obrat o stoosemdesiat stupňov a Alžbeta mu v priebehu niekoľkých sekúnd ležala v posteli nahá.

 Ale Adama predsa len akási predtucha nabádala, aby sa mal na pozore, a tak Alžbete povedal:  „Navlečiem si kondóm.“ (Celý život ľutuje, že tak nespravil). Alžbeta zareagovala: „Bez kondómu by to mohlo byť oveľa príjemnejšie,“ (hlavná vec, že tvrdila, že je panna). Toto Adama ešte viac utvrdilo, že musí dávať väčší pozor. Pre istotu pred každým vyvrcholením ich pohlavný styk včas ukončil. (Jeho spermie po každom kole skončili na Alžbetinom bruchu). Avšak hneď po prvom kole Adam na Alžbete postrehol akýsi labilný postoj. Nepobadal na nej žiadne vzrušenie, bola až príliš frigidná. Ten jej nezáživný prístup si vysvetlil tak, že ak to  viackrát zopakujú, tak sa to bude musieť prejaviť pozitívne aj na nej, a aj ona bude mať slastný pocit z pohlavného styku, no zakaždým to bolo takmer na vlas rovnaké. Nevedel si to vysvetliť, že ani počas šiestich kôl nezažila vyvrcholenie. Ešte aj ráno, keď ju vyprevádzal k električke, tak sa myšlienkami vracal k ich nočnému milostnému splynutiu. V hlave mu neustále vírila ta jej frigidnosť…

   Všetko, čo mu Alžbeta narozprávala počas tanečného večera, tak to po veľmi krátkej dobe spľaslo, ako bublina z detského bublifuku. K Adamovmu „vytriezveniu“ došlo už o pár dní, keď sa s kamarátom Jozefom stretol na zástavke autobusu v areály ich spoločnej firmy. (Adam sa chcel uistiť, či informácie, ktoré mu o sebe narozprávala, či boli aj pravdivé, najmä ten okamžik, keď mu tvrdila, že je ešte panna?!). Keď sa dozvedel, že Alžbeta si všetko vymyslela, že všetko, čo mu narozprávala bola lož, tak v tej chvíli mala Alžbeta jediné šťastie, že sa nenachádzala v Adamovej prítomnosti. (Za tie klamstva by ju určite nepochválil). Skutočnosť bola taká, že Alžbeta pracovala v práčovni, ako pomocná sila. Na baletnú školu nikdy nechodila a byť baletkou bolo iba jej detským snom – medicína bola takisto iba jej výmyslom – (možno v časoch, keď sa hrávala s bábikami, tak snívala o tom, že raz bude detskou lekárkou) – nedokončila ani učňovku. „Vytriezvenie“ z tejto správy sa k Adamovi dostavilo príliš neskoro,

                                                                                   38

prakticky už bolo nanič. Alžbeta celý čas plánovala dostať Adama do chomúta. Minimálne raz denne chodievala k nemu s presvedčením, že sa zaňho vydá. No Adam jej zakaždým povedal: „Nechcem mať s tebou nič spoločné lebo si ma podviedla!“ Alžbeta pri jeho argumentoch poriadne znervóznela, zvýšila hlas a spustila naňho lavínu viet: „Veľmi ťa ľúbim a keď si mi dal sľub, že sa so mnou oženíš, tak ti nedám pokoj dovtedy, kým sa tak nestane!“ (Vyhrabať sa z takej „lavíny“ už bolo takmer nemožné). Adam sa rozhodol navštíviť jej rodičov, že si to s ňou vyžehlí priamo pred nimi, no vtedy ešte netušil, že aj toto bola jeho ďalšia životná chyba… Cítil, že je v pasci, ale nemienil sa len tak ľahko vzdať. Rozhodol sa Alžbetu ignorovať a začal sa jej vyhýbať. Ale Alžbeta neotáľala, a aby dosiahla svoj cieľ, dennodenne ho začala sledovať, doslova ho špehovala na každom kroku, len čo sa vybral z domu. Jeho spolubývajúci mu prejavili svoju solidaritu hneď v začiatkoch Alžbetinho vystrájania. Vycítili, že sa ocitol vo veľmi ošemetnej situácii a rázne jej dávali najavo, aby čo najskôr vypadla z ich bytu a nejačala tam ako Cigánka z cigánskej osady! Všetci traja boli podstatne starší páni. Dvaja z nich mali svoje rodiny a robili na zmeny, takže na ubytovni sa iba málo kedy zdržiavali. Tretí z nich mál milenku a príjemné chvíle s ňou trávil u nej v byte – takže aj on sa na ubytovni zdržiaval veľmi málo. (Vo chvíľach, keď sa zdržiavali na ubytovni, naozaj nepotrebovali nejakú hysterickú ženskú, aby im tam narúšala ich súkromie). Keď sa jej podarilo vystriehnuť Adama na ulici kde bolo viac ľudí – správala sa skutočne, ako posledná Cigánka. Pred ľuďmi mu vyviedla také nepríjemné scény, že veľmi rýchlo bral nohy na plecia a snažil sa tej šlamastike čím skôr vyhnúť. (Argumentovať v tej chvíli s bláznivou ženskou bolo hotovou samovraždou). Stávalo sa, že v zúrivosti ho naháňala až k električke, ako napadnutá levica, ktorá si iba chráni svoje mláďatá. Párkrát nastúpila aj do električky a medzi cestujúcimi mu spravila poriadny škandál – (na ten Adam určite len tak ľahko nezabudol). Avšak najväčší škandál na ktorý bude veľmi dlho spomínať, tak ten mu spravila na železničnej stanici. (Ako k tomu došlo o tom vás oboznámim o trochu neskôr).

   Tým, že Adam miloval prírodu a hlavne individuálne tury po vyznačených turistických trasách, tak počas jedného zimného dňa sa vybral na horský štít na ktorom už dlhé roky stála krásna horská chata. Keď prišiel k tej chate prekvapil ho tam veľký počet turistov, blížil sa koniec roka a tí turisti tam v jeho závere robievali rozlúčku so starým rokom. Adam sa ich spýtal, či by sa medzi nimi nenašlo jedno miesto voľné? (Počas svojich individuálnych túr sa s niektorými turistami z tejto skupiny občas stretával). Takže ho medzi seba ochotne usadili a Adam tam v priebehu niekoľkých desiatok minút nadviazal známosť s peknou dievčinou – tá zapadla do kolektívu náhodne – totiž na rozlúčku so starým rokom ju pozvala jedna členka z toho ich oddielu. (Nebolo to tak dávno, čo obe opustili múry strednej priemyselnej školy v ktorej počas štyroch rokov sedávali). Pri takejto oslave sa toho aj viac vypilo, no neskúsený Adam to poriadne prehnal, tiež si doprial viac vína, (možno chcel mať väčšiu guráž pri odprevádzaní Alice domov). Alkohol mu dodal aj viac guráže a bolo to poznať najmä na jeho odvážnejších rozhodnutiach počas balenia Alice. Alica bola veľmi príťažlivá a pekná baba, jednoducho povedané, mala všetko, čo každého chlapa jednoznačne priťahuje, doslova ho priťahovala, ako magnet železo. Jej prioritou bolo, že mala obzvlášť výnimočnú postavu a nádherné prsia, tieto prednosti jej závideli ešte aj ženy v turistickom oddiely. Adamove koketovanie sa Alici veľmi zapáčilo, obaja sa celkom príjemne zabávali a ani ona nejaký ten

                                                                                39

pohárik neodmietla. Adam jej počas lúčenia vyznával lásku uchu lahodiacimi lichôtkami. Vychvaľoval jej postavu a povedal jej, že od prvej chvíle, čo ju zbadal, že sa do nej zamiloval. Začali sa bozkávať, bolo to veľmi príjemné, ale trvalo to iba krátku chvíľu. Zradil ho žalúdok, cítil, že už to v sebe dlho neudrží, Alici sa veľmi rýchlo ospravedlnil a iba pár metrov od nej hodil šabľu. (Alkohol zaúčinkoval, preto to skončilo tak ako sa to stáva ľuďom, ktorí, nevedia odhadnúť kde je ich hranica). S veľkou pokorou sa jej začal ospravedlňovať, aby mu to neslušné „správanie“ prepáčila, že niečo také sa mu stalo prvýkrát v živote, ale aj naposledy. A, aby ju o tom presvedčil, tak hneď na to ju pozval na túru do Vysokých Tatier, (mal ju naplánovanú na najbližší víkend) a že tam bude mať ona možnosť presvedčiť sa o tom, aký je on človek za normálnych okolnosti. Keď Alžbeta zistila, že Adam vášnivo obdivuje prírodu a počas víkendov chodieva s niektorými kolegami, a ich manželkami na turí do vzdialených miest – po horských chodníčkoch – vystriehla si ho na železničnej stanici. Pri nastupovaní do vlaku – idúceho do Vysokých Tatier – schmatla Adamov ruksak a bránila mu v nástupe do vagóna – a aby to všetci počuli – začala hlasno kričať, že s ním čaká dieťa, ale on sa na ňu vykašľal. Alžbetin incident spôsobil to, že zahanbený Adam sa snažil, čo najskôr Alžbety striasť. (V tichosti sa modlil, aby aj ona nenastúpila do tohto vlaku). Pochopiteľne týmto Alžbetiným otrasným výstupom sa skončila aj jeho krátka láska s Alicou. Adam sa snažil tváriť, že to bolo iba veľké nedorozumenie, že si ho tá poplašená ženská iba s niekým splietla. Lenže to bolo tak málo vierohodné, že mu to aj málokto uveril. Správanie Alžbety bolo pre Adama veľkým ponaučením. Pri ďalšom ich nečakanom stretnutí, keď k nemu doletela na ubytovňu, ako striga na metle, riešil to už s rozvahou, aby ju ešte viac nevytočil, aby sa na neho opäť nevyrútila – hlavne s tým jej vulgárnym slovníkom. Jednal s ňou, ako skrotený baranček a sľúbil jej, že sa jej nebude vyhýbať. Alžbeta mu naznačila, že sa chce milovať, no Adam z opatrnosti a hlavne poučený z toho, čo všetko je Alžbeta schopná spraviť, (hlavne, aby sa už nikdy nezopakovali jej hysterické scény, ktorými mu ukázala čoho všetkého je schopná), vyhovoril sa: „Momentálne sa necítim dobre, po náročnej šichte som z práce unavený, takže, odložme to na neskoršie.“ (Samozrejme z predošlých skúsenosti musel voliť opatrné slova, keď chcel predísť jej ďalšiemu škandálu…)

   Alžbeta bola presvedčená, že ak sa pred nim vyzlečie, tak Adam neodolá, a začala okamžite konať. Adam si uvedomil, že ide do tuhého, že takému pokušeniu ťažko odolať, najmä, keď sa mu „malý Adamko“ rýchlo prebudil v očakávaní, že sa čo nevidieť vsunie do jej hniezdočka lásky. Aby sa Adam stopercentne uistil, že Alžbeta už nebude mať ďalšieho žolíka v rukáve, tak pohlavnému styku sa vyhol tým, že jej svojho „Adamka“ vrazil priamo do úst, aby „vykonala svoju povinnosť“ – a aby mala z toho aj ona aspoň nejaký úžitok, tak sa jej začal prehrabávať v rozkroku – jemne ju dráždil prstami – zároveň mal istotu, že mu z takejto činnosti nehrozí to, čo by potom neskôr mohol ľutovať… Keď ho vyfajčila, hneď mal perfektnú výhovorku, že toto ho ešte viac vyčerpalo, ale pokiaľ bude chcieť, tak ho môže navštíviť aj nabudúce. Pochopiteľne Alžbeta takéto nečakané pozvanie s radosťou prijala, no mál čo robiť, aby sa tohto Alžbetinho návyku čím skôr zbavil, (avšak sám pre seba si hovoril: „Týmto spôsobom ma aspoň ušetrila od vlastnej masturbácie“). Keď za nim prišla aj na druhý deň, sotva za sebou zatvorila dvere, už sa mu pochválila: „Od mojich kamarátok som sa dozvedela, že ejakulát je dobrý na pleť, rada si to vyskúšam.“ (No, čo by už správny chlap neurobil, keď si

                                                                                 40

to ženská sama žiada). Pochopiteľne jej vyhovel, veď mu spravila dobrú službu a bolo to oveľa príjemnejšie, ako keby si to musel robiť sám. Alžbeta po Adamovom vyvrcholení vypľuvla spermie na svoje dlane a ejakulátom si natierala svoju pleť – ako nejakým špeciálnym krémom, ktorý kúpila vo vtedajšom Tuzexe. – (Podnik zahraničného obchodu PZO). Z poriadnej dávky sa jej podarilo aj niečo prehltnúť. Potom mu zvestovala: „Má to aj dobrú chuť, chutí to ako jogurt…“ (Pochvala tej maškrty Adamovi mierne zdvihla žalúdok, ale ako sa hovorí proti gustu žiadny dišputát).

   Azda najväčší šok zažil Adam, keď mu poštárka doniesla doporučený list. Mal sa dostaviť na policajnú stanicu k prešetreniu skutku, ku ktorému došlo medzi nim a Alžbetou… V predvolaní – okrem iného – bolo uvedené, že Alžbetu fyzický napadol…

POKRAČOVANIE v 12. časti