Ficove referendum skončí fiaskom

Richard Vrchár 8. časť

Svoju polročnú dcérku hodila o zem… Alžbeta sa správala ako zmyslov zbavená…

Záver predošlej časti:

…Ona mu bozky vrúcne opätovala, čím mu dala pocítiť, že jej nie je ľahostajný, ale Adam si to vyložil po svojom a až príliš skoro jej začal rukou siahať pod plavky. V tej pozícii sa mu pomerne dlho dovolila pohrať sa s jej „mliaskajúcim“ a poriadne zarasteným „bobrom“. No naraz ako keby uťal… …a z ničoho nič sa mu otočila chrbtom, vraj to stačí, aby to neskončilo tak, že neskôr by to mohli ľutovať. (Tá jeho láska z detstva bola s najväčšou pravdepodobnosťou ešte panna, ale keby tušila do akej situácie Adama dostala, čo všetko si on za svoje pôstne roky pretrpel, je možné, že by sa mu oddala úplne celá, lebo muky, aké v danej chvíli prežíval dokáže pochopiť iba žena, ktorá toho v živote už hodne preskákala). Adam bol strašne nedočkavý a v duchu si nahováral: „Už nemienim iba špásovať, pri ďalšom podobnom kontakte s nežným pohlavím to už musí skončiť s vrcholným zážitkom na, ktorý budú obaja šťastne a veľmi dlho spomínať.“ Jeho ego rozhodlo, a svoj vzťah s ňou definitívne ukončil.

   Pár dní po ich rozchode, navštívil Adam svojho dlhoročného priateľa z firmy v ktorej obaja pracovali. On býval iba o niekoľko ulíc ďalej od Adamovej ubytovne. (Nepracovali spolu na jednej prevádzke, ale spoznali sa vďaka dochádzke na svoje pracoviská). Ich firma mala množstvo prevádzok a zamestnávala vyše dvadsať tisíc zamestnancov a veľkou vášňou oboch bolo bicyklovanie, a do práce okrem zimného obdobia dochádzali na bicykloch.

   V jedno letné popoludnie sa Adam nevyhol dopravnej nehode v centre mesta. No kuriózne bolo to, že nebol iba svedkom nehody, ale práve on bol účastníkom dopravnej nehody a to priamo so svojim bicyklom. Išiel po hlavnej ceste a do pedálov šliapal priam vyhliadkovým  tempom, lebo sa nikam neponáhľal. No vodič Škodovky MB 1000, ktorý prichádzal z protismeru odbočoval na vedľajšiu cestu, a práve v tej chvíli prichádzal ku križovatke aj

                                                                               24 

Adam na bicykli. V Škodovke vedľa vodiča (starý pán) sedel jeho dospelý syn, ktorý s otcom o niečom konzultoval, (možno o probléme v ich firme) takže cyklistu obaja prehliadli. Našťastie následky z tejto nehody si odniesol iba Adamov bicykel. Totiž veľkú rolu pri tejto nehode zohrali koľajnice pre električky, tiahli sa v strede jednosmerných ciest po ktorých obaja aktéri dopravnej nehody prechádzali a práve tie koľajnice prinútili vodiča škodovky, aby spomalil. Adam, vedomý si toho, že je na hlavnej ceste – pokračoval ďalej aj napriek tomu, že videl, že auto sa k nemu približuje, a zároveň nepostrehol nejaký najmenší náznak, ktorým by mu vodič škodovky naznačil, že mu dáva prednosť v jazde, ale do poslednej chvíle si v duchu sám sebe nahováral – „predsa sú tam dvaja, takže ho musia vidieť!“ No opak bol pravdou – Adam už len stačil zaregistrovať to, ako nárazník auta vrazil do jeho pedálu na bicykli. Adam v momente ležal pricapený chrbtom na kapote auta. Pochopiteľne vodič auta bleskovo šliapol na brzdu, a Adam, keď sa zviechal z kapoty auta, tak si ešte stihol všimnúť malú prasklinu na pravej strane predného skla Škodovky… Vodič Škodovky rýchlo vystúpil z auta a spýtal sa ho, či sa mu niečo vážne nestalo, či nie je zranený?? Adam mu odpovedal: „Našťastie nič sa mi nestalo, ale pozrite sa na bicykel, ten je doriadený a všetko, čo sa na ňom poškodilo sa stalo kvôli vašej nepozornej jazde!“ Na chodníku – vedľa cesty postávali ľudia – poniektorí z nich  chceli byť Adamovi nápomocní, ako svedkovia nehody, zároveň neďaleko križovatky zbadali postávajúceho policajta – ten tu nehodu buď nepostrehol, alebo ju doslova ignoroval – preto ho tí ľudia zavolali k tej dopravnej nehode. Keď vodič Škodovky zbadal prichádzajúceho policajta, hneď pošepkal Adamovi nech ho uisti, že sa mu nič vážneho nestalo, a že oni dvaja sa medzi sebou dohodnú na náhrade škody. Adam to nemienil zbytočne komplikovať a preto starkého prosbe vyhovel. Starký svoj sľub dodržal, vybral peňaženku a podal Adamovi   primeranú sumu na zakúpenie nového kolesa – bolo potrebné ho vymeniť. Hneď nato Adam starkého ešte upozornil: „Pozrite, týmto nárazom sa zdeformovali aj pedále bicykla!“ (Vodič Škodovky bol zhodou okolnosti vedúcim firmy zväzu invalidov v ktorej vyrábali pedále na bicykle, dokonca viacero druhov). Starký pozval Adama do kancelárie, odomkol výstavnú sklenú vitrínu s pedálmi a povedal: „Vyberte si hociktoré z nich!“ Adam si vybral také, ktoré v tom obdoby vyrábali pre export do zahraničia – jednoducho tie najkvalitnejšie. Potom sa  vedúcemu pekne poďakoval a pri odchode z jeho kancelárie sa ešte zo zvyku pozrel na hodinky, že koľko je hodín? Vtedy zbadal, že aj hodinky má rozbité – ukázal ich starkému, že aj tie sa vďaka tejto nehode poškodili. Starký sa opäť férovo zachoval, vypýtal si od neho hodinky, že on má známeho opravára hodín a že mu ich dá opraviť – a nech sa nasledujúci deň pre hodinky dostaví. Aj túto záležitosť starký k Adamovej spokojnosti dokonale vyriešil – hodinky fungovali ako nové. Potom, keď sa rozišli, Adam začal hútať nad tým, že ako sa mohlo  stať, že sa mu tie hodinky rozbili? Až potom si spomenul na prasklinu na prednom skle Škodovky. Celá záhada bola v momente vyriešená. (Takže možno si starký spočiatku pomyslel,  že celkom dobre pochodil, no s najväčšou pravdepodobnosťou si to poškodené predné sklo nakoniec aj tak musel nechať vymeniť). Druhý deň po nehode Adam odmontoval z bicykla poškodené koleso a odniesol ho k svojmu dlhoročnému priateľovi, aby mu ho vycentroval. Pri zrážke s autom sa z kolesa spravila obrovská osmička. Jeho priateľ sa okrem svojho zamestnania venoval aj športovému klubu mladých cyklistov v meste – ako ich mechanik – takže so zdeformovanými kolesami mal mnoho skúsenosti. (Mladí športovci sa mu – nechtiac

                                                                                 25 

– takmer denne postarali o prácu navyše). Takže na bicykloch pri odstraňovaní porúch sa Adamov kamarát vôbec nenudil. Tým, že žil v rodinnom dome, mál k dispozícii aj potrebné náradie a viacero možnosti, aby takéto práce dokázal robiť k spokojnosti všetkých účastníkov. Adam na nové koleso dostal peniaze, ale spoliehal sa na kamarátove skúsenosti, on dokázal aj takto zdeformované kolesa opraviť – a aj preto bolo Adamovi ľúto vyhodiť peniaze na nové koleso – najmä, keď ušetrené peniaze mohol využiť aj na iné účely – trebárs na nejakú pozornosť pre svoju ďalšiu vyhliadnutú korisť.

    V tesnom susedstve priateľovho domu žila rodinka s tromi dospelými dcérami. Zhodou  okolnosti najstaršia z nich si práve v ten deň prišla voľačo od svojho suseda požičať. Ten ju Adamovi, len čo prišla, okamžite predstavil. Stačil mu pohľad na Adama, na jeho zaostrený zrak na peknú mladú ženu a hneď pochopil, že ho zasiahol Amorov šíp. Toto nečakané zoznámenie Adam ihneď spojil s pozvánkou na rande (podobne, ako to bolo v prípade s kamarátkou z ich detstva). Svojim vekom, postavou, ale aj svojou povahou sa na ňu aj podobala. Adam si v duchu nahováral, že spolu by mohli byť ideálny pár. No aj toto rande dopadlo presne tak, ako predchádzajúce stretnutie s kamarátkou susediacou s jeho tetou v nie tak veľmi vzdialenej obci. Obe dievčiny mu zostali v myšlienkach, ako nádherne kvetiny, ktoré by si veľmi rád odtrhol a založil do svojho herbára, – aby ich pomyselne mohol dennodenne obdivovať – lenže prístup k ním si už zablokoval – a tak si ich „do svojho herbára“ už vložiť nemohol.

   Adam sa po veľmi krátkom čase stretol s ďalšou ženou. Avšak tú od samého začiatku zaradil do kategórie starých dievok. Príležitostne sa s ňou zoznámil na tanečnej zábave v jednom reštauračnom zariadení v meste. Tá bola od Adama staršia o pár rokov a zároveň bola aj viac obéznejšia. No napriek tomu ešte stále bola v tých najlepších rokoch a mala celkom milú tváričku. Adam si o to viac namýšľal, že tým skôr bude k nemu povoľnejšia. Bohužiaľ aj u nej neuspel. Rozdiel bol len v tom, že ona sa na rozdiel od predošlých „Adamových žien,“ nebránila tomu, aby jej poriadne premiesil miazgou presiaknutú buchtičku rukou. Vôbec by ho neprekvapilo, ak by v jej prípade takáto „masáž“ skončila aj orgazmom. Dokonca  nadobudol pocit, že túto službu by od neho veľmi rada prijala – hoc aj každý deň.

   No azda najkurióznejšia udalosť – ku ktorej v Adamovej mladosti došlo – sa stala práve v ten istý deň, keď došlo k stretu jeho bicykla so škodovkou MB 1000. (Nedá mi to, aby som to tu neuviedol presne tak, ako mi to Adam opísal).

   Svoju prvú nehodu mal Adam iba tristo metrov ďalej od spomenutej križovatky pri kolízii so Škodou MB 1000. (Našťastie pri tej prvej si to odskákali iba jeho zaprášené tepláky. Tie si po  nehode oprášil a pokračoval vo svojej ceste ďalej). „Vyhliadkovým tempom som sa viezol korzom mesta, keď ma v jednom okamihu začal predbiehať vodič Wartburgu – kombi. Nebolo by na tom nič čudného, pokiaľ by ten šofér pokračoval ďalej svojim smerom, lenže ten zapol pravú smerovku v čase, keď bol na úrovni s mojim bicyklom a hneď nato chcel zostať stáť s autom tesne predo mnou. V danej chvíli som už veľa času na rozmýšľanie nemal, ako z danej situácie vybŕdnuť? Rozhodol som sa prešmyknúť úzkou medzerou medzi Wartburgom a

                                                                               26 

obrubníkom chodníka. Lenže vodič Wartburgu, keď zbadal v spätnom zrkadle moju reakciu, tak sa naštval a s autom sa ešte viac tlačil k chodníku, a týmto manévrom spôsobil môj pád. Riadne naštvaný som vodičovi Wartburga začal vyčítať, že čo toto všetko malo znamenať!? Avšak ten sa na mňa ešte osopil a hlasno a zreteľne mi dal najavo, že z ktorej strany sa predbieha?! Pochopil som, že priečiť sa s debilom nemá význam, hlavne, keď sa mi nič nestalo.“

   V spomenutom prípade by sa skutočne nič nestalo, pokiaľ by ten vodič iba na pár sekúnd jazdu spomalil, čiže kým by sa Adam nevzdialil od miesta na ktorom chcel on zastať. No ten hulvát sa rozhodol svojho kolegu vysadiť presne na tom mieste. Proste riešil to spôsobom,  akoby chcel dokázať, že cyklisti by na frekventovaných cestách nemali prekážať. (Adama  hrialo aspoň to, že tomu debilovi urobil svojim pedálom poriadnu ryhu po celej dĺžke jeho posratého Wartburgu – ten tupec si ju ani nevšimol – snáď až potom, keď si svojho „tátoša“ odstavil na parkovisku pred svojim blokom – alebo až vtedy, keď ho na tu ryhu niekto upozornil). Kuriozita spočívala hlavne v tom, že iba v priebehu necelých troch minút zažil Adam dve dopravné nehody po sebe. Bolo to preňho ponaučením, ako sa dokážu ľudia pri takýchto udalostiach správať. Takže Adam sa presvedčil, že všetko, čo sa v živote udeje, vždy za tým treba vidieť charakter človeka.

  Adam sa presvedčil o tom, že jeho pokora debila neprevychovala – a niekedy je lepšie na zlostný prejav oponenta vôbec nereagovať.

                                                                               27 

Vyvrcholenie – túžba splnená

   Kvôli prísnemu zákazu – vodiť si na ubytovňu dámsku spoločnosť – Adam si začal všímať ženy s vlastnými bytmi.

   V tom čase mali vo firme celkom obstojnú žeriavničku, žila v dvojizbovom byte so svojou štvorročnou dcérkou, ale už pár rokov bola rozvedená. Avšak mala celkom obstojnú postavu a k tomu aj prirodzené blond vlasy. (A také vlasy sa mnohým mužom páčia a ani Adam nebol výnimkou, tiež sa mu jej vlasy páčili. Adam tam pracoval už vyše poldruha roka, ale neodvážil sa s ňou, čo i len koketovať). Bola od neho zhruba o tri až štyri roky staršia ale celkovo bola veľmi sympatická. Ostatní kolegovia jej počas pracovnej zmeny často robievali provokatívne narážky, či o niektorého z nich nemá záujem? Adam jej prípad zhodnotil tak, že s najväčšou pravdepodobnosťou zanevrela na mužov lebo so svojim bývalým manželom prežila veľké sklamanie a odvtedy sa stavala k mužom až príliš odmerane. Zreteľne im dávala najavo, že so žiadnym chlapom už nikdy nechce mať nič spoločné! 

   Po malých skúsenostiach s predošlými ženami si Adam zaumienil, žeby nebolo od veci s ich žeriavničkou nadviazať osobný kontakt, že proste stálo by to za hriech. Nahováral si, že ak nežije so žiadnym chlapom, tak aj ona to nemôže mať ľahké, žiť len tak bez sexu. Ako „ostrieľaný milovník“ sa k nej párkrát prihovoril. Po krátkom čase jej navrhol, či by s nim nechcela ísť na tanečnú zábavu? Samozrejme kvôli jej malej dcérke takúto pozvánku musela odmietnuť. No nádejná Adamova korisť už bola na dosah ruky. Rozhodol sa, že večer strávi v jej spoločnosti. V neďalekých potravinách si kúpil fľašu červeného vína a čokoládový dezert – a večer okolo osemnástej hodiny zazvonil pri dverách jej bytu. Žeriavnička jeho príchodom dvakrát nadšená nebola, hlavne preto, že v ten deň bola u nej na návšteve jej susedka a zároveň priateľka z vedľajšieho bytu. No, aby Adama predsa len neurazila pozvala ho dnu. Adam pri popíjaní vína v spoločnosti oboch dám dával jej priateľke taktne najavo, žeby bolo dobré, aby jej byt čím skôr opustila. Obe priateľky boli už natoľko ostrieľané, že nepochybovali o tom s akým úmyslom Adam svoju kolegyňu z práce navštívil. Adam si po celý čas nahováral, že „už je ruka v rukáve.“ Zhruba po polhodine sa jej priateľka začala ospravedlňovať, že má doma ešte povinnosti a „nenápadne“ sa z jej bytu vytratila.“ Žeriavnička krátko na to, išla uložiť dcérku do postieľky a pri odchode do detskej izby Adamovi naznačila, že aj on by mal pomýšľať na odchod. No Adam už bol rozhodnutý – buď teraz  alebo nikdy – preto kým bola v detskej izbe, už kul plány ako ju spracuje. Sotva sa vrátila z detskej izby a sadla si na gauč, už sa k nej priplichtil a začal ju jemne objímať…

POKRAČOVANIE V 9. ČASTI