Richard Vrchár 6. časť
Svoju polročnú dcérku hodila o zem… Alžbeta sa správala ako zmyslov zbavená…
Záver predošlej časti:
Adam si spomenul na bývalého spolužiaka, na jeho pozvánku a na ich predsavzatie, že si obaja vyrazia za dámskou spoločnosťou. Už sa nevedel dočkať dňa, keď sa z vojenského výcviku konečne vráti domov späť do civilného života…
…Hneď v prvú sobotu po návrate z vojny, sa Adam rozhodol navštíviť svojho bývalého spolužiaka. Najvhodnejšie cestovanie k nemu bola cesta vlakom. (Autobus neprichádzal do úvahy. Bolo by potrebné dvakrát prestupovať). Cestovať do obce vlakom bolo potrebné takmer tri hodiny. No napriek tomu to Adama neodradilo a bez najmenšieho zaváhania túto ponuku využil. Spoliehal sa na spolužiakove skúsenosti. Veril, že s jeho pričinením sa svojho vysnívaného cieľa – pre ktorý bol odhodlaný zdolať hoc aj „najvyšší štít sveta“ – konečne dočká.
Počas štúdia na strednej škole mal Adamov spolužiak dostatok času na to, aby spoznal aj jeho citové rozpoloženie, preto príliš neotáľal a sotva sa zotmelo, vybrali sa do obecného kultúrneho domu na tanečnú zábavu. V sále sa začal dôslednejšie venovať jednej svojej kamarátke a po niekoľkých minútach ju predstavil Adamovi, aby ju v jeho prítomnosti postupne a taktický pripravil na situáciu, že sa ľahko môže stať, že z tohto stretnutia medzi nimi vznikne vážna známosť. Kamarátka Adamovho spolužiaka bola o jeden rok staršia ako Adam. Bola milá a celkom sympatická osoba. Mala tmavé oči, čierne vlasy a peknú figúru. Adamovi sa od samého začiatku veľmi páčila a ešte viac sa mu zapáčila, keď ho počas dvorenia svojim správaním pobádala k väčšej konverzácii medzi nimi, že výsledok sa určite dostaví.
Aby Adam nevyhorel, ako v „nedávnej“ minulosti, v prítomnosti jednej dámy, ktorú začal baliť na tanečnej zábave v reštaurácii, tak si na guráž doprial o niečo viac vína, ako bolo jeho zvykom. Afrodiziakum vo forme zvýšenej dávky alkoholu rozviazalo Adamovi jazyk a
19
prísediacu spoločnosť začal celkom solídne zabávať. No najpodstatnejšie bolo preňho to, že čoraz viac sa pozdával mladej slečne. Keď dohrala kapela svoju poslednú pesničku, tak ho mladá slečna ochotne išla odprevadiť na železničnú stanicu. Adam mal k odchodu najbližšieho vlaku ešte hodinu času, a tak neotáľal a zostávajúci čas sa rozhodol využiť v podstate činnosťou na, ktorú neustále myslel. (Vôbec sa netajil tým, že vtedy bol preňho najdôležitejší iba sex). Navrhol jej, aby si šli sadnúť do niektorého z vagónov odstavených na vedľajšej koľají. Vo vagóne sa ešte ani nestihli poriadne usadiť a Adam sa hneď v prvom kupé ujal iniciatívy. Jemne a pomaličky sa k nej čoraz viac pritláčal peknými lichôtkami a odvážil sa ju pobozkať. Ona jeho city hneď opätovala. Bozkávanie zrazu nemalo konca – z hľadiska logiky a ženskej taktiky – aj ona mala svoj plán – dovoliť mu iba toľko, aby ho nalákala aj na ich ďalšie stretnutia. Nie je vylúčené, že počítala aj s vážnou známosťou, spečatenou pred oltárom. (Predpokladám, že keď vošla s Adamom do kupé, že nejakú skúsenosť s chalanmi už mala – preto mohla tušiť, že Adam okrem opätovania bozkov bude toho chcieť ešte viac). Mladá slečna nemala ani tušenia o Adamovom takmer osemročnom „pôste“ – o tom, akými úskaliami sa pretĺkal, aké zdrvujúce muky mu tie úskalia spôsobovali. Po krátkom – náruživom a horúcom bozkávaní jeho pravá ruka začínala opatrne vkĺzať pod jej sukňu. K miestu ku ktorému sa dovtedy priblížil iba v niektorom zo svojich snov. Už prvý dotyk jej horúcej – ružovej „marhuľky“ a kypriacej miazgy v brázdičke spôsobil u Adama takú erekciu, že len vízia v to, že o pár sekúnd vnikne svojim panicom do jej pošvy – zabránila jeho predčasnému stečeniu. Adam sa už videl v jej pošve so svojim „nabitým delom“, ale ona jeho plán – jeho obrovské vyvrcholenie, na ktoré toľké roky čakal – veľmi rýchlo zmarila prekážkou, ktorú muži, tak neradi vidia, lepšie povedané neznášajú. Svojou rukou mu jednoducho odtiahla jeho pravú ruku so slovami: „Toto by bolo príliš skoro, uplynula veľmi krátka doba, čo sa poznáme“. Adam sa v tej chvíli cítil ako vodič auta pred železničným priecestím, ktorý veril, že cez železničné koľajnice ešte stihne prejsť, ale rampu mu spustili tesne pred nosom. Pre Adama to bolo také utrpenie, akoby mu niekto zobral z pred nosa obloženú misu, na ktorú sa celý deň tešil, a to až tak, že sa mu všetky slinky zbiehali. Mladá slečna mu jemne a taktne naznačila, že už aj tak zašli „priďaleko.“ Adam bol veľmi sklamaný, ale hneď si nahováral, že pri ďalšom stretnutí sa mu to konečne podarí, že si to vychutná ako čerešničku na torte. V tejto viere sa s ňou dohodol na najbližšom termíne ich ďalšieho rande. (Potom si rande s ňou ešte dvakrát zopakoval, ale v oboch prípadoch to skončilo podobne, ako pri ich prvom stretnutí).
Adam zbožňoval jazdu na bicykli. Počas víkendov často chodieval bicyklom do svojho rodiská. Cestovanie v nabitých autobusoch ho už prestávalo baviť. Rozhodol sa, že z prvých výplat si našetrí peniaze a kúpi si bicykel značky Favorit – v tom obdoby bol bicykel tretí najžiadanejší dopravný prostriedok – v bývalom Československu. Samozrejme prím hrali auta – tie boli najväčším artiklom pre každú domácnosť – hlavne majetnejší občania si bez auta svoj život ani nedokázali predstaviť. Horšie to už bolo v chudobnejších rodinách – vlastniť takú prepotrebnú vec – si len málokto mohol dovoliť. Poniektorí občania – s oveľa nižšími zárobkami -, keď sa rozhodli kúpiť auto, tak naň museli šetriť aj desiatky rokov. Už len obyčajný motocykel, ktorý bol druhým najžiadanejším dopravným prostriedkom, tak ten si tí menej majetní nemohli dopriať a boli radi, keď sa zmohli aspoň na bicykel. Na tretie
20
stretnutie s Annou sa už vybral na svojom novom bicykli. Na cestu si pribalil stan a spací vak. Prvá zastávka, ktorú si doprial bola v malebnom rekreačnom stredisku s pomerne veľkou vodnou plochou a hlavne s čistou vodou vhodnou na plávanie. Adam si zaplával a po výdatnej kúpačke si aj chvíľočku zdriemol. Potom takmer po štvorhodinovej ceste si jeho žalúdok vyžadoval doplniť kalórie, najmä, keď ho čakal náročný terén s vysokým prevýšením, cez ktorý sa rozhodol „vydriapať“ k svojej milej. Štvrť hodiny obetoval „natankovaniu žalúdka“ a potom sa vydal za svojou milou „skratkou“ na hrebeň pohoria s náročným prevýšením. Dodnes tam cesta tiahne lesom, ale s poriadne strmím stúpaním, takže síce si Adam cestu skrátil (približne o 30 kilometrov), ale to stúpanie k vrcholu hrebeňa ho zdržalo minimálne poldruha hodiny – cesta je tam v porovnaní s bežnými cestami dosť úzka – keď sa na nej stretli dve osobné auta, tak ich vodiči mali čo robiť, aby sa prešmykli povedľa seba – toto bolo aj dôvodom, že bola na nej oveľa menšia frekvencia motorových vozidiel. Výhodou bolo aspoň to, že cesta bola vyasfaltovaná a nejazdili po nej nákladné vozidla, takže Adam sa nemusel nadýchať zbytočných výfukových splodín zo vznetových motorov. Prevýšenie mu dalo poriadne zabrať a chvíľami zvažoval, či by nebolo bývalo rozumnejšie ten bicykel – do toho obrovského svahu radšej tlačiť, ale túžba po jeho milovanej láske ho hnala čím skôr vpred. – Počas cesty nahor aj napriek všetkým úskaliam si Adam o to viac vychutnával zjazd z hrebeňa pohoria k prvej obci pod horským hrebeňom s nadmorskou výškou tisíc-sedemdesiatpäť metrov. – Na plne naloženom bicykli dosiahol Adam takmer sto-kilometrovú rýchlosť a vzdialenosť medzi obcou a horským previsom bola štyri kilometre, takže bicykel nabral riadny švung, preto Adam pre istotu občasným brzdením jeho rýchlosť znižoval. (Nečakaný a náhly balans – pri vyššej rýchlosti – mu nestál zato, aby po páde zostal ležať na asfalte – a to v lepšom prípade „iba“ s oškretými dlaňami a kolenami). Tešil sa z veľkej rýchlosti, avšak to potešenie z rýchlej jazdy trvalo iba do chvíle kým v diaľke nezbadal pastiera a jeho dve kravy. Tie milé kravičky sa, ako na potvoru rozhodli prejsť cez cestu práve vtedy, keď sa tam Adam rútil na svojom bicykli. (Možno tie kravičky lákala šťavnatejšia tráva na druhej strane cesty). Čo čert nechcel, práve vo chvíli, keď sa Adam blížil k miestu kde boli tie kravy, tak mladá jalovica sa ako na potvoru zaťala a zostala stáť v strede cesty. Starý pastier si Adamov prichádzajúci bicykel ani nevšimol – Adam na neho už z diaľky kričal, aby odohnal jalovicu z cesty lebo do nej narazí! (Starčekovi pravdepodobne už sluch neslúžil tak, akoby mal). V danej chvíli – takto rozbehnutý, plne naložený bicykel a ešte k tomu z takého strmého svahu by nebolo jednoduché zbrzdiť, vyžadovalo si to oveľa dlhšiu brzdnú dráhu akou bola tá, ktorú mal momentálne k dispozícii. Adam už nemal iné východisko iba tie „horiace“ brzdy podporiť aj svojimi nohami, čiže podrážkami. Našťastie všetko dobre dopadlo, až na podrážky na jeho cyklistických topánkach, tie naozaj dostali riadne zabrať a bolo na nich zreteľne vidieť, čo dokáže trenie po tvrdom asfalte.
No jalovica, stojaca krížom cez cestu bola pre Adama iba malou predohrou, lebo toto ešte ani zďaleka nebolo všetko. Vrcholom smoliarskeho dňa, – počas tej krkolomnej jazdy – bol Adamov pád na chodník, keď sa blížil k prvej obci. Cesta cez obec pokračovala trochu miernejším spádom, no aj napriek tomu bol Adam ešte stále v poriadnom švungu, a ako to na dedinách býva zvykom, ľudia ktorí vyjdú z kostola, tak idú popri sebe a zaberajú šírku celej
21
cesty. Zákon schválnosti aj tam zaúradoval, práve v tej chvíli, keď sa Adam blížil k starým „hrkútajúcim“ tetkám, tak tie si celú šírku vozovky privlastnili sami pre seba a voľajakého cyklistu mali jednoducho na háku. (Cesta nebola príliš frekventovaná, tak načo by sa tetky unúvali a tlačili na chodníkoch, lemujúcich cestu z oboch strán). Adam medzi ženičkami nechcel spôsobiť paniku, preto už z diaľky nie príliš hlasne na nich zavolal (aby ich nevyplašil, aby nespanikárili), aby mu uvoľnili cestu, lenže hrkútajúce tetky jeho volanie prepočuli. Neostávalo mu nič iné ako sa pokúsiť prejsť popri nich chodníkom. Malo to iba jeden háčik,…
POKRAČOVANIE V 7. ČASTI
Celá debata | RSS tejto debaty