Ficove referendum skončí fiaskom

Psychológ Viktor Križo sa pozrel bližšie na tragický prípad, ktorý sa udial v Spišskej Starej Vsi. „Študent Samuel S. s vynikajúcimi známkami, no problémovým správaním tam zavraždil dve ženy, učiteľku Máriu († 51) a spolužiačku Alenu († 18).“ 

Psychológ tvrdí, že ženy, ktoré zomreli po útoku nožom na gymnáziu, nie sú obeťami Samuela, ale nastaveného systému. Odborník si je istý, že študentovi, ktorý sa ešte pred krvavým útokom na škole zaplietol do viacerých problémov, sa dalo pomôcť. „Som presvedčený, že tento chlapec bol riešiteľný. Som až ochotný spáliť na námestí v Bratislave všetky svoje diplomy, ak sa mýlim v tom, že ide o zranenú a nepochopenú ľudskú bytosť, ktorá sa rozhodne ako monštrum nenarodila. Nikoho teraz neobviňujem, ale doplatil na to, že ľudia okolo neho ho nevedeli odborne podporiť,“ vysvetľuje Križo, podľa ktorého je problém v spoločnosti hlbší a nejde len o jedného študenta. Zdroj o-samuelovi-ktory-vrazdil-v-skole

– Nemusím byť ani psychológom, aby som mohol potvrdiť to, čo tvrdí psychológ, sám som ako žiak na základnej škole zažil drezúru, ktorá by s najväčšou pravdepodobnosťou skončila podobne ako tá Samuelová…

Nechcem sa chváliť, ale jediný predmet, ktorý ma okrem telesnej výchovy najviac bavil bola matematika. Od prvého až do šiesteho ročníka som mal na vysvedčení z matematiky jednotku. Avšak veľký zvrat nastal v siedmom ročníku, matematiku nás učila mladá učiteľka, ktorá nemala žiadne skúsenosti v učení na základnej škole, lebo rok predtým sa vydala za učiteľa, ktorý nás učil fyziku a ona dovtedy pracovala ako učiteľka v materskej škôlke… tým, že sa vydala, tak manžel jej vybavil miesto učiteľky na svojom pracovisku, pochopiteľne hlavne preto, aby mala vyšší plat. – Zvrat nastal, keď nám jedného dňa napísala matematický príklad na tabuli a ten výsledok bohužiaľ nevypočítala správne. Tak som sa prihlásil a upozornil som ju, že sa zmýlila – išiel som k tabuli a napísal som správny výsledok. Bohužiaľ toto som spraviť nemal, tobôž nie pred celou triedou, (vtedy som si totiž neuvedomil, že aké následky bude mať to moje „správanie“, že som ju takto pred celou triedou ponížil). Odvtedy sa na mňa prisala, ako kliešť a robila všetko preto, aby sa mi za toto jej poníženie, čo najviac pomstila, a musím podotknúť, že v tom úsilí nebola sama, aj jej manžel na fyzike ma začal viac žmýkať, a na konci školského roku v oboch menovaných predmetoch mi hrozilo prepadnutie, no nakoniec mi obaja dali na vysvedčenie štvorku, aby nemali poťahovačky  s vysvetľovaním svojim kolegom a riaditeľovi školy, že prečo v mojom prípade došlo takto náhle k takému zvratu, že predtým stále vyznamenaný žiak takto dopadol. Po tomto nepríjemnom zážitku vo mne tak kypela krv, že bol som schopný matematikárku aj zabiť za to, že v mojom dovtedajšom harmonickom živote spôsobila takú hroznú traumu. No našťastie všetko dobre dopadlo – v ôsmom ročníku nás učila matematiku iná učiteľka – a musím povedať, že bola naozaj vynikajúca matematikárka, dokonca vedela vysvetľovať príklady tak, že svojim prístupom k výpočtom dokázala zaujať aj tých žiakov, ktorých matematika príliš nebavila – a na konci školského roku mi dala dvojku – k tomu dodala, že sa rozhodovala, či mi má dať na konci školského roku jednotku alebo dvojku, ale aby som až príliš nespyšnel, tak zostala pri tej dvojke.