Ficove referendum skončí fiaskom

Ruský diktátor navrhol Štátnej dume, dolnej komore parlamentu, aby potvrdila Michaila Mišustina vo funkcii premiéra.

 Naozaj? – Zdroj rusky-prezident-spravil-krok-na-ktory-vsetci-cakali/ – Nenachádzam slov, bol som presvedčený, že ten kto, bude zastávať post premiéra, že toto je v plnej právomoci Putina. No ako vidieť Putin si váži ústavu, len či to všetko nerobí iba naoko, aby mal pokoj od kritikov zo strany opozície?!

PS

Vážení a milí čitatelia, mnohí z vás budú určite prekvapení z toho čo bude teraz nasledovať, ale som citlivý človek a nepáči sa mi, keď si niektorí čitatelia v debate pod mojimi článkami naplno otvoria ústa a titulujú moju osobu škaredými poznámkami, a pritom všetkom o mojom živote takmer nič nevedia, – preto som sa rozhodol, že tu pod mojimi článkami budem publikovať príbehy z mojej knihy (autobiografie), ktorú som nazval Keď zatneš slovom…

Keď zatneš slovom…
© Ladislav Serenča, 2007
© cover Ľubomír Lehotský, 2007 Vydalo:
Vydanie prvé, 2007
ISBN ……

Pokračujem s ďalšími príbehmi z môjho rukopisu

Azda iba hra „na niečo“
Ako väčšina detí ovplyvnených ideológiou minulého režimu, i ja som sa spočiatku tešil, že budem pionier a hrdo nosiť pioniersku šatku. Veľmi rýchlo ma táto chuť prešla, keď som si – hoci ešte len dieťa – začal uvedomovať skutočnosť, naozajstnú a každodenne prežívanú, nie vykresľovanú často naružovo.
Na jednej strane sme videli na obrazovke televízora či v týždenníku, ktorý vtedy premietali v kine pred každým filmom, tvrdú drinu ľudí vo fabrikách, na poliach, v lodeniciach, na stavbách priehrad, sídlisk, železníc… Kto z mojej generácie by si nepamätal azda najčastejšie propagovanú povojnovú mládežnícku stavbu Trať mládeže medzi Hronskou Dúbravou a Banskou Štiavnicou budovanú koncom 40-tych rokov? Na druhej strane nám ukazovali najvyšších predstaviteľov komunistickej strany a štátu, ako navštevujú so svojou suitou napríklad roľnícke družstvá (hlavne pri žatve a dožinkách ich bolo vidno, tie boli pre kamery asi „fotogenické“), aby vychvaľovali ich vynikajúce výsledky, ba až rekordy. Občas niektorá takáto delegácia sfárala medzi baníkov, aby ukázala svoju „spolupatričnosť a úctu k tvrdej a riskantnej práci“. Vtedajší predstavitelia azda najviac navštevovali hutnícke kombináty, snáď, aby sa Sovietsky zväz presvedčil, že za ním nezaostávame a hrdinsky lámeme rekordy podľa jeho vzoru.
V mojej detskej hlávke neustále vírila otázka: Aký úžitok majú ľudia z takýchto delegácií? Akosi mi to vždy vyšlo, že sú to hádam iba príživníci, ktorí sa všade najedia, vypijú si a na rozlúčku dostanú aj dary. Mýlil som sa?

Naše Prvé máje
Najviac ma hnevalo, keď sme museli chodiť do prvomájových sprievodov, v skutočnosti vzdialených od ich pôvodnej podstaty.
Od skorého rána vyhrávali v miestnom rozhlase pochodové skladby, ktoré slúžili zároveň ako budíček, aby sme nezabudli na svoju povinnosť. A tak všetci, čo sme mali ruky a nohy – snáď okrem starých a chorých – sme autobusmi prichádzali z dedín do najbližšieho mestečka či (aj okresného) mesta. V plnej paráde, s vyčačkanými alegorickými vozmi a s fotografiami vodcov proletariátu Marxa, Engelsa a Lenina (ktorí nikdy nesmeli v sprievode chýbať) sme kráčali hrdo ako s obrazmi Svätej Trojice…
S transparentami plnými hesiel šli masy robotníkov, roľníkov, detí, študentov, učiteľov, technikov a ostatných občanov po hlavnej ulici alebo po námestí pred tribúnami, pripravenými špeciálne na tento účel, a na nich popri poriadnych ľuďoch stávali aj všelijakí prorežimoví príživníci. A akoby nestačila naša zaslepenosť a naivita, ešte sme i skandovali Nech žije KSČ Nech žije…! (ten či onen najvyšší predstaviteľ v Československu). Samozrejme, nechýbalo Nech žije Lenin! (ale i Stalin, neskôr ďalší, ktorí v Sovietskom zväze prišli na jeho čelo). Lebo komunisti síce neuznávali existenciu Boha, ale svojho boha Lenina chcú mať živého večne.
Neskutočné, ako sme roky nechali so sebou manipulovať!

Pokračovanie nabudúce

Viac pri mame ako pri hre…