Stačí sa vnoriť do mysle politikov, ktorí sa nedokážu zmieriť s tým, že ich snaha dostať sa opäť do kresla v ktorom sedeli 4 roky (poniektorí dokonca 8-12 rokov) je doslova agóniou získať to kreslo späť. Takí ľudia neberú ohľad na nič a na nikoho. Najintenzívnejší sú v období, keď vrcholí predvolebná kampaň (parlamentných volieb). Vtedy sú doslova utrhnutí z reťaze a idú aj cez mŕtvoly. Nezastavia sa pred ničím, vidina ich opätovného víťazstva je spojená s adrenalínom, ktorý ich spája s pokušením spojiť sa s akýmkoľvek živlom, ktorý by ich k tomu víťazstvu dotlačil. Takáto príležitosť je tak veľká, že iba máloktorý jedinec jej dokáže odolať. Hovorím o tom, že takýto jednotlivci si dokážu obkrútiť okolo svojho prsta ľudí, ktorých síce Boh rozumom príliš neobdaril, ale na strane druhej takýto ľudia sú schopní za svojho vodcu resp. za svoj idol položiť aj svoj život.
Taký ťah na bránu majú ľudia ako sú V. Mečiar a R. Fico. Avšak ani I. Matovič nemá príliš ďaleko k metódam, ktorými si títo dvaja páni pomáhajú k tomu aby uspeli. S takým konaním majú títo páni už dlhoročné skúsenosti, – keď vidia, že táto metóda je lacná, ale o to viac účinná, neváhajú ju opäť použiť.
Pokiaľ by (niektorý) čitateľ nechápal kam touto mojou úvahou mierim, tak hovorím o udalosti, ktorá sa odohrala pred pár dňami priamo pred úradom vlády. Bol to incident dvoch „kohútov“ počas Ficovho predvolebného mítingu. (Myslím si, že čitateľ už tuší o čom je reč, no pokiaľ by niekto napriek tomu nevedel o koho sa jedná, tak hovorím o konflikte medzi poslancami NR SR Igorom Matovičom a Robertom Kaliňákom).
PS
Milí čitatelia, mnohí z vás už určite postrehli, že jedným z mojich veľkých koníčkov je hubárčenie a tomu sa v posledných rokoch venujem s maximálnym úsilím – a ak by to bolo možne tak by som sa mu venoval počas celého roka.
Predvčerom som sa v mojom predošlom blogu pochválil fotografiami húb, ktoré som v ten deň nazbieral a takto by som vás rád potešil aspoň pohľadom na moje dnešné úlovky.
Celá debata | RSS tejto debaty