Ficove referendum skončí fiaskom

Rýchly prechod do dospelosti

V spomienkach sa Adam vrátil k úkazu, ktorý mal byť vstupnou bránou k jeho dospelosti. Pomerne často k ním chodieval jeho starší priateľ Peter na návštevu. Raz, keď bol Adam sám doma, tak ho Peter zavolal k ich latríne, umiestnenej vzadu za domom. „V latríne Ti niečo ukážem.“ Latrínu mali hlboko vo dvore za domom, takže na to miesto nebolo vidieť ani z ulice, ani od susedov. Susedov medzi nimi delil vysoký živý plot. Peter vošiel do latríny a dvere na nej nechal otvorené. Svoju mužnosť predviedol pred Adamovými vycivenými očami v stoji. Adam mal vtedy sotva štrnásť rokov, takže Petrova erekcia vyvolaná ručnou masturbáciou a vystreknutie ejakulátu z jeho penisu nezanechali v Adamovi žiadnu zmenu. (Ak Petrove úsilie niečomu prospelo, tak snáď iba jemu samému, ale s Adamom to ani nehlo.) U dospievajúcich mládencov je to jav naozaj nevídaný, ale v Adamovom prípade to bola holá skutočnosť… Už mal takmer šestnásť rokov no nemal ani najmenšiu potuchu o tom k čomu slúži penis – samozrejme okrem močenia. Veľká zmena nastala a veľmi rýchlo to pochopil, keď začal študovať na strednej škole. Na internáte – takmer každý večer – ak nemal príliš veľa učiva, tak v spoločenskej miestnosti pozeral večerné vysielanie v televízii. V jeden neskorý večer dávali trilógiu s milostnou zápletkou v ktorej panovníkov sluha zviedol jeho manželku, keď panovník odcestoval za svojimi pracovnými povinnosťami…, keď počas horlivého bozkávania sa dopracovali až k posteľným radovánkam, Adamove brko sa razom postavilo do pozoru, div mu na rázporku nohavíc neuleteli všetky gombíky. Táto nahla zmena ho prebrala z dlhodobej letargie a doslova z minúty na minútu prešiel skúškou dospelosti. (Už nepotreboval žiadnu teóriu o sexuálnej výchove). V danej chvíli by bol aj svoj život obetoval za to, ak by vedľa neho ležala mladá a pekná žena, ktorá by mu nechala obrobiť svoju „malú, husto zarastenú záhradku“…

Ak pud zatemní mozog, idú stranou veci, ktoré by človek za normálnych okolnosti nikdy nespravil.

Neopätovaná prvá láska

Udalosť, ktorú následne opíšem sa stala už pred štyridsiatimi deviatimi rokmi, ale možno bude ponaučením pre mladých a neskúsených chalanov, ktorí majú pred sebou svoje prvé, ale nesmelé kroky a zároveň sú až po uši zaľúbení… Nežné a krásne bytostí ich dokážu svojou prítomnosťou opantať tak, že v prvej chvíli títo nešťastníci nevedia zo seba vydať ani hláska a nie ešte nejakú súvislú vetu… Adam sa rád zapájal a vypomáhal svojim kamarátom pri rôznych prácach s domácimi zvieratami, najmä s dobytkom a občas aj na záhumní, či už pri zbere zemiakov, kukurice, ale aj sliviek (bystričiek, ktorých skoro všetci osadníci mali plné humná a varievali si z nich chutný lekvár a hlavne známu domácu 52 % slivovicu), za to si ho viacerí osadníci obľúbili. Medzi nimi figuroval aj otec jeho najlepšieho kamaráta Júliusa. Ich rodinný dom stál v tesnom susedstve Adamovej babky. Adamov sused mal troch dospievajúcich synov, takže mal za sebou dostatok skúsenosti a veľmi rýchlo rozpoznal psychicky stav mladého Adama. Zakaždým, keď bol Adam na návšteve u svojho priateľa Júliusa, tak Júliusov otec sa ho nezabudol spýtať, či už má frajerku? Júliusov otec bol ostrieľaný kozák, mal bohaté skúsenosti pri svojich troch synoch, preto nebol pre neho žiadny problém rozpoznať Adamove správanie, aká hodina práve udrela. Otázku mu kládol už len z princípu, aby ho podporil psychicky, že je to dobrá vec a prirodzená vlastnosť mať v jeho veku frajerku, prípadne aj vážnu známosť. Aby to Adamovi dokázal aj v praxi, príležitosť sa naskytla už o pár mesiacov, keď ženil svojho najstaršieho syna Michala… Na svadbu pozvali aj Adama a Michalov otec mu za družičku určil svoju neter, (pochádzala z neďalekej obce, vzdialenej iba štrnásť kilometrov od Adamovej rodnej obce). Klárin vek bol takmer totožný s Adamovým – navyše bola veľmi pekná a bistrá, (práve končila druhý ročník gymnázia s výborným prospechom). Adam sa počas svadby cítil ako v siedmom nebi. Pocit uvoľnenia uňho znásobovali závistlivé pohľady ostatných družbov, tí po Kláre doslova slintali a boli sklamaní z toho, že takú peknú dievčinu s vyšportovanou figúrou pridelili práve Adamovi. (Na dedinské zvyky to bolo až príliš neobvyklé, lebo najkrajšie družičky sa prideľovali blízkym príslušníkom ženíchovej rodiny, hlavne prvému družbovi, ktorý bol nevestiným strážnym anjelom počas celej svadby). Postupne prestával myslieť na svoj komplex menejcennosti, ktorý ho od malička kváril. Vtedy sám seba presviedčal, že je veľmi škaredý. Hanbil sa za svoj vzhľad – najmä pred dievčatami. Lenže blažený pocit uvoľnenia u Adama trval iba do chvíle – kým Kláru nepriviedol k bráne ich rodinného domu. Počas sprevádzania Kláry (od autobusu, ktorým sa svadobčania doviezli do jej rodnej obce) mu vírili v hlave najušľachtilejšie myšlienky, na aké si len dokázal v rýchlosti spomenúť…, ich ďalšie stretnutia si predstavoval spôsobom, ako keby mu niekto premietal film na bielom plátne – v ktorom iba oni dvaja – ako zamilovaný pár – využívajú každú voľnú chvíľu na svoje stretnutia -, aby boli, čo najviac spolu -, aby sa ich vzájomná láska čím viac utužovala. No pred Kláriným domom sa Adamove sny veľmi rýchlo vytratili, ako ranná rosa po prvých lúčoch Slnka. Opantali ho bludné myšlienky. Všetko sa vrátilo do starých koľaji. Už pri myšlienke, že na konci lúčenia dá Kláre bozk na rozlúčku – zronene spomalil krok – a takmer zastal lebo sa mu podlomili kolená. Jeho komplex menejcennosti nad nim v momente zvíťazil a pri plote pred ich domom, keď sa predsa len pokúsil dať Kláre bozk na rozlúčku, tak Klára hneď postrehla, že sa s nim niečo udialo, zrazu to už nebol veselý mládenec, ale stála pred ňou zronená troska -, ako na pohrebe pri rakve svojho blízkeho. Proste jeho psychické rozpoloženie sa nedalo prehliadnuť a pri jeho otázke, či sa v blízkej dobe znovu stretnú? Bez váhania mu dala kopačky. (Tri roky sa z toho Adam nevedel spamätať). Klára si ešte ani nestačila uložiť svoje veci v ich dome a v Adamovi vzplanul hnev. (Hneval sa na seba a svoju zbabelosť chcel potrestať tým, že si niečo vykoná, proste, že sa skántri…) Najmenej dva roky chodil ako pes s prebitou nohou a na prvý pohľad vyzeral tak, akoby ho duša opustila. Neustále si vyčítal svoju zbabelosť, že nedokázal v sebe premôcť svoj neduh. Trýznenie seba samého ho ešte viac ubíjalo. (Možno si to ani neuvedomoval, ale tým svojim trýznením svoj komplex menejcennosti o to viac podporoval). Keď sa už ako tak s Kláriným rozchodom zmieril, začal sa obhajovať myšlienkami, že možno to tak malo byť, a je dobré, že to takto dopadlo. Začal si nahovárať, že keby sa ich vzťah zavŕšil manželstvom, tak Klára so svojou dokonalou postavou a peknou tváričkou by si veľmi skoro našla chodníček, ako by ho mohla podvádzať s nejakým milencom, prípadne viacerými. (Ironicky si neviem odpustiť poznámku, že v jej prípade to aj dobre dopadlo, lebo ktovie, či by Adamove sexuálne hry prežila?? Veď Adam minimálne päť rokov sníval o nejakom vzťahu a bol nadržaný ako býk, ktorého sa chystajú pripustiť k jalovici. Aj mladá jalovica by mala čo robiť, aby prežila svoje pripustenie k býkovi, ktorý by päť rokov nemal to, po čom túžil – a k čomu ho hnali jeho hormóny…) Takmer po piatich rokoch mučenia a trýznenia – namýšľaním, že takého škaredého tvora, akým je on nikto nechce – sa Adam odvážil chodiť so svojimi rovesníkmi do okolitých obcí na tanečné zábavy. (Predtým bol jeho komplex menejcennosti taký silný, že zábavám sa radšej vyhýbal). Avšak to vyhýbanie sa spoločnosti malo v jeho prípade aj istú výhodu, bavilo ho čítanie. V čítaní Adam skutočne nezaháľal – všetok svoj voľný čas obetoval čítaniu. Stal sa z neho knihomoľ – obrazne by sa dalo povedať, že tie knihy priam hltal. Stávalo sa, že sa do deja niektorého románu zažral tak vášnivo, že knihu odložil až vtedy, keď ju prečítal celú. Neraz sa stávalo, že pri čítaní zabúdal aj na to, že jeho telo potrebuje prijať aj nejakú potravu. Až škŕkajúci žalúdok mu naznačil, že okrem duchovného vzdelávania je potrebné pamätať aj na fyzické potreby jeho tela. Pred každou tanečnou zábavou si Adam nahováral, že svoj komplex menejcennosti hodí za hlavu, že sa začne správať, ako nabudený samec v ruji. Samec, ktorý to dominanciou, ale aj svojou nežnosťou dotiahne tak ďaleko, že jeho vyvolená sa mu oddá v celej svojej kráse a bez akéhokoľvek okúňania. Ale to jeho odvážne rojčenie prevládalo len do chvíle, kým sa neocitol v sále. Potom sa jeho ego znovu ocitlo kdesi ďaleko za humnami. Na zábavách väčšinu času presedel pri pohári vína. Bol zalezený ďaleko v kúte za posledným stolom, aby si ho podľa možnosti nik nevšímal. (Jednoducho povedané, aby nebol celému okoliu príliš na očiach). A keď sa po nejakom čase predsa len odvážil nejakú slečnu vyzvať do tanca, tak zväčša to boli také, ktorým sa ostatní mládenci radšej vyhýbali. (V jeho prípade to malo aspoň tu výhodu, že od nich nedostal košom, a tie chudery sa tešili aj z toho, že sa nad nimi aspoň niekto zľutoval). Jeho túžba, byť v objatí nežnej bytosti, a najmä túžba po sexuálnom splynutí ho privádzali do takého zúfalstva, že kvôli babe, (ktorá by bola ochotná sa s nim vyspať) bol schopný zdolať trebárs aj Mont Eve rest. Hlavne, ak by mal istotu, že jeho predstava by sa týmto výstupom naplnila. No tá predstava – v tej dobe – bola od neho na sto honov vzdialená. O zdolávaní prekážok za dobrodružstvom – spojených s hľadaním vysnenej lásky počas Adamových výjazdov – a o tom, že to nedopadlo tak, ako si to predstavoval – o tom hovorí aj nasledujúci prípad: Na jednej dedinskej zábave bol už tak znechutený z toho, že si nevedel zbaliť žiadnu babu, že o druhej hodine nadránom sa pobral domou peši. Nebolo by to nič výnimočné, pokiaľ by tá obec bola vzdialená od Adamovej obce zopár kilometrov, ale táto konkrétna obec bola od Adamovho rodiska vzdialená takmer dvadsaťpäť kilometrov. Pri svojich spomienkach na muky, aké v tom období prežíval si Adam spomenul aj na – „životnú múdrosť“, ktorú mu povedal jeden jeho kolega na prvom pracovisku. Pripomenul mu starú a otrepanú frázu, ktorú Adam už v minulosti zopárkrát počul, keď sa bavili o ženách. (Možno mi dáte za pravdu, že o čom inom sa chlapi pomerne často bavia, ak nie o ženách. Hlavne vtedy, ak medzi sebou žiadnu ženu nemajú). Ján sa pozrel Adamovi priamo do oči a s veľkou vážnosťou prehovoril: „Celý svet sa iba okolo ženskej piči točí!“ Adam si sám pre seba povedal: „Áno, možno to tak je, ale čo všetko by on zato dal, ak by sa k tej piči naozaj dostal…“

Prvé pokusy

Dvadsať rokov je pre mladého muža vek – pri ktorom sa niektorí mládenci už aj ženia a poniektorí už dokonca majú aj svojich potomkov… Ale Adam v dvadsiatke stále iba sníval o tom, ako by svoju vyvolenú – hoc aj celý život – na rukách nosil, len keby sa mu také niečo, čím skôr pošťastilo. Chýbal mu k tomu „malý krôčik“ – žiadnu vyvolenú nemal. Tajnú lásku už síce vo svojom srdiečku ukrýval – volala sa Ružena, ale to bola láska z detstva. Ružena to vôbec netušila. Bola jednou z učiteliek na základnej škole v ich obci. (Čiže – čistá platonická láska).
Na strednej škole sa spriatelil so spolužiakom Ivanom. Veľmi dobré spolu vychádzali. Postupne sa spriatelili až tak, že sa správali, ako keby boli bratia. Na rozlúčkovom maturitnom večierku mu Ivan navrhol, že kedykoľvek bude chcieť, tak počas víkendu môže prísť k ním na návštevu – a večer si tam vyrazia za dievčatami – na tanečnú zábavu. Ivan bol ostrieľaný chalanisko, Adam si ani nevedel spomenúť na niečo, čo by ho dokázalo rozhodiť. Jednoducho mal veľký úspech u žien. Dokázal veľmi dobré okúzliť dievčatá v najvyššom rozkvete, stačilo ich ohúriť vtipmi a sem tam aj nejakými osobnými skúsenosťami… Dokázal s nimi koketovať v jednom kuse aj niekoľko hodín… Po skončení štúdia si Adam našiel zamestnanie v jednom z najväčších podnikov v tom istom meste – v ktorom ešte nedávno študoval. Výhodou preňho bolo, že mal pred sebou široké pole pôsobnosti. Týkalo sa užšieho kontaktu nadväzovania známosti – pochopiteľne s nežným pohlavím. Ďalšou – nie malou – výhodou bolo, že firma mala aj svoje ubytovne pre svojich pracovníkov. V ich blízkosti bola aj spoločná jedáleň. Takže po tejto stránke bol Adam určite spokojný. (Po ťažkej práci sa mal kde zložiť a v jedálni sa postarali o jeho žalúdok). Boli to pre Adama skutočne pozitívne veci. No podľa jeho slov: „Nevýhodou bolo, že na ubytovni platil: Prísny zákaz vodiť na izby dámsku spoločnosť!“ Svoju ostýchavosť pred nežným pohlavím začal Adam riešiť návštevami reštaurácii – v blízkosti svojej ubytovne – hrávala v nich živá kapela. Avšak minimálne pól roka chodil sklamaný a skormútený hneď po prvej tanečnej zábave. „Dohodol si totiž rande“ s osobou, ktorú nepoznal a praktický sa s ňou ani nestretol. Totiž rande mu bolo dohodené… Tým, že v tom veľkom meste bol iba prvý krát na tanečnej zábave a komplex menejcennosti uňho ešte stále prevládal, neodhodlal sa prisadnúť si k stolu kde sedeli mladé a pekné ženy – hoci ho to veľmi lákalo. Sadol si za voľný stôl a prenechal to osudu – ako rozhodne, tak bude. Po krátkej chvíli si k nemu prisadli dve dámy, mohlo im byť niečo cez päťdesiat…predstavili sa medzi sebou a Adam objednal fľašu vína. Potom celý večer až do záverečnej sa venoval iba tým dvom dámam. Striedavo ich vyzýval do tanca a dámy na oplátku získali od neho „všetky informácie“, ktoré potrebovali… Adam bol až príliš dôverčiví, ale v tomto prípade akosi vnútorne cítil, že tie dámy sa voči nemu rozhodli správať korektne, a to bol aj dôvod jeho štedrejšieho správania – začal siahať hlbšie do peňaženky. Jedná z tých žien sa ho spýtala, či má nejakú vážnu známosť? (Adam sa im vyspovedal ako kresťan farárovi v kostole pri spovedi). Priznal sa im, že nemá žiadnu priateľku, nebodaj svoju vyvolenú. Dáma, ktorá mu otázku položila – navrhla, že má dcéru v jeho veku – ešte slobodnú -, pokiaľ bude chcieť, tak mu dá telefónne číslo – ich pevnej linky – a už bude záležať len na ňom, či a kedy sa rozhodne zavolať jej dcére a dohodne si s ňou rande. Pochopiteľne Adam sa jej návrhu veľmi potešil a už sa nevedel dočkať chvíle, keď nasledujúci deň „svojej láske“ zatelefonuje… Počas telefonického rozhovoru s Evičkou sa dohodli, že sa stretnú pred divadlom v centre mesta. Dohodli sa na čase stretnutia a Adam ešte dodal, čo bude mať oblečené, aby ho ľahšie spoznala. Adam nemal ani tušenia o tom, ako ho opísala Evičke jej mama, hlavne jeho charakterove vlastnosti… Avšak k ich stretnutiu aj tak nikdy nedošlo. Iba sa dalo predpokladať, aká bola príčina, že sa Eva na stretnutie nedostavila. (Nešlo resp. nedalo sa vylúčiť, že ho Eva pozorovala niekde z diaľky, no usúdila, že Adam nie je jej typ – a tak sa na neho vykašľala…)
Keď mi Adam rozprával o svojom sklamaní po prvom rande, tak zároveň si spomenul na jednu kurióznu príhodu, ktorá sa odohrala na ubytovni v jeho izbe. Uvoľnilo sa tam jedno miesto. (Jeden z kolegov, ktorý s nimi býval odišiel za prácou do iného mesta). Na voľnú posteľ im pričlenili mladého osemnásť ročného chalana, ktorý krátko predtým ukončil štúdium na odbornom učilišti. Volal sa Pavol a každý víkend chodieval domov na vidiek k rodičom – hlavne za svojou frajerkou… „V jeden večer – zhruba po dvoch mesiacoch, čo sme spolu bývali – som sa vrátil z kina… Keď som vošiel z predsiene do izby, tak môj kolega Martin si priložil prst na ústa a naznačil mi, aby som bol ticho a aby som nič nehovoril. Príčinu svojho konania mi vysvetlil šeptom, aby som sa sústredil na to, čo robí Pavol na svojej posteli, zároveň mi ukázal zapnutý magnetofón, ktorý bol položený na stolíku v tesnej blízkosti Pavlovej postele…“ Spočiatku Adam nič nechápal, iba sa na Martina vyvalene pozeral, čo to všetko má znamenať?! Ale Martin mu v tichosti povedal, len chvíľu vydrž a uvidíš, čo sa bude diať, čo ten stvára, tak tomu neuveríš – takmer hodinu to už nahrávam. (Od samého začiatku mu bolo akési podozrivé, že prečo sa má správať potichu?! Veď, keď vchádzal do izby, tak v nej svietilo svetlo a preto si bol istý, že ešte nespia…) Sotva Martin dopovedal, že ho nahráva, tak už aj Adam mohol sledovať neskutočné divadlo… Pavol bol v miestnom futbalovom klube brankárom a výsledok zápasu, ktorý počas víkendu odohrali sa skončil všelijako, len nie tak, ako si to sami predstavovali. Večer po futbalovom zápase mali tanečnú zábavu – tam sa niektorí futbalisti (nezmierení s Pavlovým výkonom) rozhodli, (možno už aj poriadne podgurážení), že si svoje názory nenechajú pre seba a začali mu vyčítať jeho chyby kvôli ktorým zápas prehrali. Pavol sa pred svojou frajerkou nechcel ukázať ako nejaký zbabelec a tak začal konať. Presne do detailov (všetko čo sa odohrávalo už počas futbalového zápasu – a po futbale na spomenutej zábave) Pavlove vystrájanie nahrali na magnetofónovú pásku. S každým, s kým sa rozprával, s kým sa hádal aj s kým sa bil. Kuriózne bolo, že vo chvíľach a v momentoch pri ktorých sa niekomu vyhrážal päsťou a zároveň tomu dotyčnému uštedril niekoľko rán, tak aj počas sna trieskal päsťou do steny, ale tak silno: „Na toto som sa nemohol pozerať, (mál som obavu, že si Pavol poraní ruku) preto som ho chcel zobudiť, ale Martin sa v tom vyžíval a odtiahol ma nabok.“ Takto do najmenších detailov mi Adam rozpovedal celý príbeh až do úplného konca. To, čo sa s Pavlom dialo takmer pred štyridsiatimi piatimi rokmi, tak Adam mi to opísal spôsobom, ako keby sa to odohralo iba pred niekoľkými dňami. Opísal, čo všetko Pavol počas toho sna povystrájal, ešte aj to, čo bolo hodnú chvíľu potom, keď už bola nahratá celá magnetofónová páska. „Bolo nám ľúto, že to jeho vystrájanie sme nemohli nahrať až do úplného konca.“
Ráno, keď sa všetci traja zobudili, začali rozprávať o tom, čo Pavol v noci vystrájal. Pavol tomu v žiadnom prípade nechcel uveriť. Vraj všetko, čo hovorili si iba vymysleli a chceli si z neho utiahnuť. Myslel si, že si z neho robia posmech. Až, keď mu Martin zapol magnetofón tak sa presvedčil, že mu neklamú a neveriacky krútil hlavou – jednoducho povedané vôbec si to nevedel vysvetliť. Potom iba dodal, že nikdy predtým sa mu niečo podobné nestalo. „Mne a Martinovi to predsa len nedalo a chceli sme vidieť ako – po tej búrlivej noci – vyzerá jeho ruka. No na naše veľké prekvapenie mal ruku úplne v poriadku. Nemal na nej žiadny škrabanec od omietky, alebo niečo podobné.“ (Proste neuveriteľné). „Ešte aj niekoľko dní po tejto udalosti sa Pavol pred nami správal trochu previnilo, akoby bol veľmi zahanbený a zhruba po týždni sa odsťahoval. Mysleli sme si, že toto bol dôvod jeho odchodu.“ No skutočnou príčinou bolo to, že Pavla po skončení školy zamestnali na takej prevádzke, kde ho práca nebavila. S prácou, ktorú mu pridelili nebol spokojný. Preto, že bol v skúšobnej lehote, tak sa na to všetko jednoducho vykašľal. (Adam sa to dozvedel od vedúcej ubytovne, keď sa vrátil z nemocnice). „Mal som problém s uchom v ktorom mi vznikol zápal, preto mi lekár odporučil týždenný pobyt v nemocnici. Paradoxom bolo, že keď som odchádzal do nemocnice, tak som sa zdôveril Pavlovi s tým, že časť svojej mzdy nechávam v svojej skrini, aby mi ju v nemocnici náhodou niekto neodcudzil – bolo to z opatrnosti pred upratovačkami
alebo cudzími ľuďmi, ktorí by prišli za niektorým spolupacientom na návštevu – zároveň som ho poprosil, aby mi dal pozor na veci.“
„Pochopiteľne po návrate z nemocnice, prvé, čo som urobil bolo, že som otvoril svoju skriňu a skontroloval stav mojich úspor, jedná stokorunáčka mi tam chýbala. Takže veľmi rýchlo mi došlo, kto je páchateľom.“
„Zhruba rok po tejto udalosti som sa vybral bicyklom na Domašu. Pre prípad, ak by som sa rozhodol, že sa pri vodnej nádrži zdržím o jeden deň dlhšie, a chcel by som tam aj nocovať, tak som si k batožine pribalil ešte stan a spací vak. Pavol, (ktorý ma okradol), býval v jednej z priľahlých obci Domaše. Nedalo mi to pokoj, a keď som tou obcou prechádzal, rozhodol som sa Paľka navštíviť. Mál som šťastie, Pavol bol doma. Len, čo ma zbadal pred ich bránou, hneď sa vrátil do domu, aby si od mami vypýtal sto korún…“ – (vraj ho prišiel navštíviť dobrý kamarát, takže si s nim zájde do krčmy na pivo…)

Adamove lásky

Po neúspešnom rande s Evou – Adam na nežné pohlavie takmer „úplne zanevrel“, ale do cesty sa mu priplietla udalosť, ktorú by na jeho mieste máloktorý muž nezneužil vo svoj prospech. V Adamovom prípade to však dopadlo takto… Po Pavlovom odchode z ubytovne – sa ich novým spolubývajúcim stal Tibor, ten mal výborné povolanie a zhodou okolnosti bol aj veľký fešák. Ženy sa oňho priam trhali. Pracoval v tej istej firme ako Adam – bol osobným šoférom jedného zo šéfov v cestnej doprave. (Ten mal na starosti cestnú dopravu v celom areáli firmy). Tiborovi pridelili služobné vozidlo (Tatra 603). Vozidlo mal k dispozícii 24 hodín denne, takže nemal žiadny problém vyspať sa so svojimi ctiteľkami aj vo svojom služobnom vozidle. (Limuzína bola pre túto činnosť priam ideálna a mladé dámy jazdu v takýchto limuzínach veľmi zbožňovali). Lenže aj v Tiborovom prípade to dopadlo – ako sa o tom hovorí aj v jednom slovenskom prísloví: „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa mu ucho neutrhne.“ Tiborovým nešťastím bolo to, že jedna z jeho ctiteliek sa do neho veľmi vážne zamilovala. Začala za nim chodiť aj na ubytovňu. (Nevylučovala sa ani možnosť, že ju pripravil o panenstvo). Vrátničky ju spočiatku za Tiborom nechceli púšťať, jednak preto, že platil prísny zákaz dámskych návštev a druhým dôvodom bolo, že Tibor bol veľký sukničkár. Vlaste sa začal vyhýbať takým spôsobom, že občas dával vrátničkám malú pozornosť a tie ho za to rôznymi výhovorkami zatajovali aj vtedy, keď bol na svojej izbe… (napr., že ho videli odchádzať s nejakým kamarátom a pod.), aby to bolo ešte dôveryhodnejšie, tak Tibor poprosil aj Adama, ak sa náhodou stretne na vrátnici s Vlastou, aby jej tvrdil, že odcestoval na služobnú cestu. (Jeho už jej osud nezaujímal, chcel mať od nej definitívny pokoj a hotovo). Zhruba po dvojmesačnom prenasledovaní Tibora sa vrátničky nad Vlastou „zľutovali“ – občas jej dovolili, aby sa na vlastné oči išla presvedčiť, či je Tibor naozaj na svojej izbe. Lenže tá chudera netušila, že vrátničky veľmi dobre vedeli, že Tibor na ubytovni v tom čase vôbec nebol. Nakoniec sa zúfalá a zronená posťažovala aj Adamovi, že Tibora veľmi ľúbi a ak si ju nezoberie za manželku, tak pre ňu jej život nemá žiadnu cenu. Adam, veľmi dobre vedel, že tento vzťah už nemá žiadnu budúcnosť, rozhodol sa túto situáciu zažehnať aspoň tak, že začal Vlastu presviedčať: „Nevešajte hlavu, o také dievča, ako ste Vy sa ešte mnoho mužov pobije“ – no zároveň príliš bojoval s nutkaním, aby jej naznačil -, ak by to ona chcela -, tak by neváhal ani jednu minútu, aby bol práve on tým šťastlivcom. (No jeho komplex menejcennosti aj v tomto prípade nad nim zvíťazil.)

Vyvrcholenie – túžba splnená

Kvôli prísnemu zákazu – vodiť si do ubytovne dámsku spoločnosť – si Adam začal všímať ženy s vlastnými bytmi. Vo firme v tom čase mali celkom obstojnú žeriavničku Katarínu. Bola rozvedená, žila – v dvojizbovom byte – so štvorročnou dcérkou. (Adam tam pracoval už vyše poldruha roka, ale s Katarínou sa neodvážil čo i len koketovať). Katarína bola zhruba o tri až štyri roky staršia ako Adam. Bola celkom sympatická, mala obstojnú postavu a navyše mala prirodzené blond vlasy. Ostatní kolegovia často – počas pracovnej zmeny – robievali Kataríne provokačné narážky, či nemá záujem o niektorého z nich? Katarína pravdepodobne prežila veľké sklamanie so svojim bývalým manželom, lebo k mužom sa stavala až príliš odmerane. Zreteľne im dávala najavo, že so žiadnym chlapom nechce mať už nikdy nič spoločné! Po malých skúsenostiach s predošlými ženami si Adam zaumienil, žeby nebolo od veci nadviazať s Katarínou osobný kontakt, proste stálo by to za hriech. Nahováral si, že ak nežije so žiadnym chlapom, tak aj ona to nemôže mať ľahké, žiť len tak bez sexu. Ako „ostrieľaný milovník“ sa párkrát ku Kataríne prihovoril… Po krátkom čase jej navrhol, či by s nim nechcela ísť na tanečnú zábavu? Samozrejme Katarína kvôli dcérke musela takúto pozvánku odmietnuť. No Adamova nádejná korisť už bola na dosah ruky. Rozhodol sa, že večer strávi v spoločnosti Kataríny… V potravinách kúpil fľašu červeného vína, čokoládový dezert a okolo osemnástej hodiny zazvonil pri dverách Katkinho bytu. Katarína nebola dvakrát nadšená jeho príchodom, hlavne preto, že bola u nej na návšteve jej susedka a zároveň priateľka z vedľajšieho bytu. No, aby Adama predsa len neurazila pozvala ho dnu. Adam v spoločnosti oboch dám – pri popíjaní vína – dával Katkinej priateľke taktne najavo, aby čím skôr opustila byt. Obe priateľky už boli natoľko ostrieľané, že hneď vedeli s akým úmyslom Katarínu navštívil. Adam si po celý čas nahováral, že „už je ruka v rukáve.“ Zhruba po polhodine sa Katkina priateľka začala ospravedlňovať, že má doma ešte povinnosti a „nenápadne sa z Katkinho bytu vytratila.“ Katka, krátko na to, išla uložiť dcérku do postieľky – pri odchode do detskej izby naznačila Adamovi, že aj on by mal pomýšľať na odchod (Adam už bol rozhodnutý – buď teraz alebo nikdy – preto kým bola Katka v detskej izbe už kul plány ako ju spracuje). Sotva sa Katka vrátila z detskej izby a sadla si na gauč, už sa k nej Adam priplichtil a začal ju jemne objímať. Spočiatku sa taktne bránila, odhovárala ho od ďalšieho naliehania, ale on už bol riadne nabudený a nadržaný – „jeho motor už bežal na plné obrátky“… Katka pochopila, že pokiaľ nedosiahne to za čím prišiel, že sa ho už nezbaví. Doslova a do písmena sa nad nim zľutovala. Pošeptala mu, nech vydrží kým sa osprchuje. Adamov vyše šesť ročný sen sa zrazu stal realitou – v okamžiku už ležal nahý v Katkinej spálni… Po veľmi krátkej predohre sa Adamov riadne nabudený „kolík“ po prvýkrát v živote, konečne ocitol vo vytúženej oblasti, ktorá bola definitívnou a poslednou prekážkou pre jeho zakorenený komplex menejcennosti, ktorý ho toľké roky sužoval… Ich pohlavný styk trval iba niekoľko sekúnd. Adamovou „hlavňou“ sa jeho „vypálená strela“ až príliš rýchlo rútila k svojmu cieľu – „hlaveň“ z pošvy rýchlo vytiahol a jeho ejakulát skončil na jej pupku… Katarína ho do svojej „komôrky“ pustila len preto, aby mala od neho čím skôr pokoj. Jej frigidný postoj Adama natoľko vykoľajil, že zahanbený sa veľmi rýchlo obliekol a vypadol z jej bytu ako zlodej, ktorý mal svoj lup už nachystaný, no nakoniec bol spokojný s tým, že si z neho mohol odniesť aspoň malú čiastku… Katarína v ten večer zjavne nemala záujem o pohlavný styk – nad Adamom sa iba zľutovala. (Bolo to celkom logické, že ostala chladnou, najmä pri takom „expresnom rýchliku“). Adamov komplex menejcennosti sa po tejto udalosti stiahol do úzadia, ale do cesty sa mu postavil nový komplex… Vážne sa zamyslel nad tým, aký pocit mala jeho partnerka z ich pohlavného zblíženia? (A ako správny chlap sa priznal, že ani on z toho nebol dvakrát nadšený, že sa zachoval ako puberťák). Čo čert nechcel, Katarína k tomu všetkému – svojim flegmatickým odovzdaním sa (neodbytnému votrelcovi) zasiala ďalšie semienko do jeho citového rozpoloženia. Do popredia sa tlačil komplex, že jeho „Adamko“ – pre uspokojenie túžob nežného pohlavia – nespĺňa parametre požadovaného kalibru… Napriek handicapu – nemienil už „trýzniť svoje telo“ ručným sebaukájaním, najmä, keď jeho „Adamko“ si po prvýkrát vychutnal to, čo sa ani z ďaleká nedalo porovnať s tým, keď si to robieval rukou. Ten blažený a nebeský pocit -, ktorý je ťažko opísať slovami – nútil Adama, aby sa činil a aby, čo najskôr „ulovil“ niečo ďalšie, no nepohneval by sa ak by to bolo nejaké mladé mäsko – proste krv a mlieko… Začal viac navštevovať nočné podniky. Na tanečných parketoch sa snažil „uloviť korisť“, ktorá by bola ochotná naplniť jeho túžby. Hneď prvý víkend po nie príliš spokojnom výkone s Katarínou sa Adamovi naskytla ďalšia príležitosť…

Dvojníčka Marilyn Monroe

Svojou príťažlivou figúrou vzbudzovala pozornosť všetkých chlapov, ktorí vchádzali do tanečnej sály, jej tvár – s nenápadným mejkapom, ale vkusne nalíčená, a k tomu prirodzené blond vlasy – pery natreté výrazným červeným rúžom, ktorý perfektne ladil s farbou jej vlasov (toto sa jednoducho nedalo prehliadnuť). Hneď na prvý pohľad to vzbudzovalo dojem, akoby ste videli dvojníčku Marilyn Monroe z Hollywoodu. No najdôležitejšia vec, ktorá upútala pozornosť každého chlapa, boli jej nádherné a veľké prsia…

Adam nedočkavo striehol, kedy kapela spusti svoju tanečnú skladbu, aby Blaženu poprosil o tanec. Počas tanca robil Blažene poklony a zároveň kul plány, ako ju postupne a nenápadne spracuje, aby sa celý večer venovali iba sami sebe. (Adam v ten večer neskutočne hýril vtipom a šarmom). Blaženu si doslova obkrútil okolo prsta. Správal sa ako parketový lev. Neľutoval siahnuť hlbšie do peňaženky, aby Blažena bola stále iba po jeho boku. Nadránom si objednal taxík a nechal sa spolu s ňou odviesť na jej sídlisko. (Blažená bola zopár rokov rozvedená a ako zrelá žena mala dosť nápadníkov na to, aby dokázala predvídať, že muži od žien akou je ona, očakávajú iba jedinú vec, takže takmer s istotou mohla očakávať, že Adam nebude výnimkou…) Pri vchodových dverách jej vežiaka – po vystúpení z taxíka – sa Adam nechal taktne pozvať na kávičku. Blažena sa vydávala ešte ako veľmi mladé dievča, v svojom živote už stihla mať šestnásťročného syna a päťročnú dcérku. Takže nebolo by od veci, ak by sa jej deťom pritrafil ďalší otec (otčim) a hlavne mladý – životom neostrieľaný. Blaženin syn študoval na strednej škole – vo vzdialenom meste. Býval na internáte. Vo voľnom čase sa viac zdržiaval u svojho otca ako u mamy. Takže Blažena žila v byte iba s dcérkou. (Adam jej syna nikdy nevidel).

Sotva prekročili prah – jej bytu – hneď sa pustil do zvádzania Blaženy – nemienil sa okolo toho točiť. Jeho nedočkavý „Adamko“ nebol zvyknutý na zdvorilostné ceremónie… Blažena sa mu veľmi rýchlo oddala, čím ho mierne zaskočila, lebo toto z jej strany naozaj nečakal. Predpokladal, že spočiatku bude robiť mierne narážky, že ešte sa veľmi krátko poznajú. (Blažena pred odchodom na ples nechala svoju dcérku prenocovať u svojej dobrej susedy). Rýchlo sa presvedčil, že aj z jej strany sálala spokojnosť pri obrábaní jej „záhradky“ – takže sa uistil, že jeho vrtký „Adamko“ predsa len spĺňa požadované parametre, ktoré dokážu uspokojiť jeho partnerku. Ich vzťah sa začal utužovať a všetko nasvedčovalo, že ten už bude dlhodobejší… Počas prechádzok korzom mesta sa Blažena s Adamom stále držali za ruky. Blažená čím ďalej tým viac dávala svojmu okoliu zreteľne pocítiť, že jej vzťah s Adamom bude trvalý. Často chodievali do kina. Občas aj do divadla. (Kdekoľvek, keď sa stretli s nejakou Blaženinou známou, alebo známym, automaticky im Adama predstavovala spôsobom, že iba slepý by nezbadal, že Blažena to už berie ako hotovú vec, že čoskoro sa zosobášia.) Ako žene v domácnosti sa Blažene nedalo nič vytknúť. V byte mala stále perfektne upratané. O dcérku sa tiež veľmi dobre starala. Bola aj vynikajúca kuchárka. Lenže Adam si veľmi rýchlo dokázal spočítať, že v manželskom vzťahu to nemusí pokračovať tak ružovo, najmä, keď mala také nádherné a veľké prsia – a tváričku za ktorou sa takmer všetci chlapi otáčali. (Problém mohli mať hlavne ženatí muži, ktorí išli so svojimi polovičkami a takisto neodolali pohľadu na krásnu ženu…) Avšak najdôležitejší dôvod bol ten, že Adam si bol až veľmi dobre vedomý toho, že v takom prípade by sa musel starať aj o dve cudzie deti. (Zhruba po šiestich mesiacoch sa rozhodol vzťah s Blaženou ukončiť…)

Vynútený sľub

Adamovej usilovnej dominancii Alžbeta spočiatku celkom obstojne odolávala výhovorkou: „Ešte stále som panna, po sexuálnej stránke nemám s mužmi žiadnu skúsenosť.“ Adama jej výhovorky ešte viac podnietili k vyššej iniciatíve. Konečne po dlhých rokoch – vlastného trýznenia – mal pri sebe pannu po akej tak vrúcne túžil…, pri jej nepoddajnosti a nekonečnom odolávaní Adam zrazu spravil niečo, čo si v prvej chvíli ani poriadne neuvedomil, že slová, ktoré vyriekol bude ľutovať až do konca svojho života. Sľúbil jej, že sa s ňou ožení. Vtedy ešte netušil, že práve tento sľub ho bude sprevádzať počas celého života a narobí mu veľké problémy. (V takom prípade si skúsení muži spomenú na výstižné príslovie – s vulgárnym podtextom: Keď sa kokot postaví, rozum sa zastaví. (A presne v takom rozpoložení sa Adam ocitol). Jeho úmyslom bolo – poriadne sa s Alžbetou pomilovať a po milovaní ju odprevadiť k električke, (predstava, aby s takou ženou ešte aj žil, tak to si v duchu sám pre seba hovoril: „Takú ježibabu by som si za manželku určite nikdy nezobral“). Adamove čarovné slová zabrali okamžite, (poniektoré ženy na takýto prísľub čakajú aj niekoľko rokov). Zrazu to bol obrat o stoosemdesiat stupňov a Alžbeta v priebehu niekoľkých sekúnd mu ležala nahá v posteli. Akási predtucha Adama predsa len nabádala, aby sa mal na pozore. Alžbete povedal: „Navlečiem si kondóm.“ (Celý život ľutuje, že tak nespravil.) Alžbeta zareagovala: „Bez kondómu by to mohlo byť oveľa príjemnejšie,“ (hlavná vec, že tvrdila, že je panna). Toto Adama ešte viac utvrdilo, že musí dávať väčší pozor… Pre istotu pred každým vyvrcholením pohlavný styk včas ukončil. (Po každom kole jeho spermie skončili na Alžbetinom bruchu.) Adam hneď po prvom kole na Alžbete postrehol akýsi labilný postoj. Nepobadal na nej žiadne vzrušenie, bola až príliš frigidná. Ten jej nezáživný prístup si vysvetlil tak, že ak to viackrát zopakujú, tak sa to bude musieť pozitívne prejaviť aj na nej a aj ona bude mať slastný pocit z pohlavného styku…, avšak zakaždým to bolo takmer na vlas rovnaké. Nevedel si to vysvetliť, že ani počas šiestich kôl nezažila vyvrcholenie. Ešte aj ráno -, keď ju vyprevádzal k električke – myšlienkami sa vracal k ich nočnému milostnému splynutiu. V hlave mu neustále vírila ta jej frigidnosť… Všetko to, čo mu Alžbeta narozprávala počas tanečného večera, tak to po veľmi krátkej dobe spľaslo, ako bublina z detského bublifuku. K jeho „vytriezveniu“ došlo už o pár dní, keď sa stretol s Jozefom – na zástavke autobusu – v areály ich spoločnej firmy. (Adam sa chcel uistiť, či informácie, ktoré mu o sebe narozprávala, či boli aj pravdivé, najmä ten okamžik, keď mu tvrdila, že je ešte panna?!) Keď sa dozvedel, že Alžbeta si všetko vymyslela, že všetko, čo mu narozprávala bola lož, tak Alžbeta v tej chvíli mala šťastie, že sa nenachádzala v Adamovej prítomnosti… (Za tie klamstva by ju určite nepochválil). Skutočnosť bola taká, že Alžbeta pracovala v práčovni ako pomocná sila. Na baletnú školu nikdy nechodila – byť baletkou – bolo iba jej detským snom – medicína bola takisto iba jej výmyslom – (možno v časoch, keď sa hrávala s bábikami, tak snívala o tom, že raz bude detskou lekárkou) – nedokončila ani učňovku. Vytriezvenie z tejto správy sa k Adamovi dostavilo príliš neskoro, prakticky už bolo nanič. Alžbeta plánovala dostať Adama do chomúta. Minimálne raz denne chodievala k nemu s presvedčením, že sa zaňho vydá. Adam jej povedal: „Nechcem mať s tebou nič spoločné, lebo si ma podviedla!“

Úryvky sú z rukopisu s názvom Nesplnený sľub. Príbeh je napísaný podľa skutočných udalosti. (Kniha je pripravená k vydaniu.)

Tag: Život sa s nikým nemazná