Ficove referendum skončí fiaskom

Za mojich mladých čias naši otcovia slintačku a krívačku nazývali pyskovou a paprčkovou chorobou. Škodca, parazit neznámeho pôvodu spôsoboval obrovské škody, ale všetky vtedy odporúčané lieky boli nanič. „Choroba musí vyzrieť sama sebou,“ tvrdili.

V roku 1894 vydal Ján Kováčik brožúru o liečení zvierat. „Najlepšia pomoc je podstlať hovädu dobre a nechať ho v pokoji. Boľasť ale v papuli smierniť môžeme takto: vezmime lot liadku a lot modrej skalice (vitriolu meďnatého), rozpustíme obe látky v holbe vody, rozmiešajme v tej vode za hrsť múky, namáčajme do nej mäkkú handru a vyumývajme ňou pysk hoväda pozorne.“- (Na vysvetlenie: 1 lot sa rovnal 16 gramom, 1 holba – zhruba 0,7 litra). Panovalo presvedčenie, že nemoc buď do 12 až 14 dní ustúpi, alebo postihnutej kravičke či svinke už nič nepomôže. „Choré hovädá skapú, ostatné prežijú,“ hovorilo sa.

Prvá vakcína proti nej vznikla presne pred storočím, v roku 1925 zásluhou francúzskeho mikrobiológa Henri Vallého a jeho kolegov. Očkovanie však dokáže iba spomaliť šírenie nákazy a vyliečiť ochorenie sa dodnes nedarí. Zdroj zurnal.pravda.sk/neznama-historia/

Mexická vzbura proti veterinárom

V roku 1950 sa podarilo chorobu eliminovať. Bezpochyby k tomu prispelo aj zaočkovanie vyše 60 miliónov kusov hospodárskych zvierat proti dvom kmeňom vírusu slintačky a krívačky.

V bývalom Československu sa po vojne vyskytla hromadná nákaza v roku 1952. Išlo o zatiaľ poslednú pandémiu slintačky a krívačky dovtedy neznámym subtypom vírusu.

Vo februári 1965 pocítil slintačku juhozápad Slovenska. „K nám sa preniesla podobne ako teraz z Maďarska, jej ohnisko sa tam nachádzalo v okolí mesta Hatvan, približne 74 kilometrov od Lučenca. Na hraničných priechodoch platili prísne opatrenia. Cestu na ploche 4 × 4 metre pokryli pilinami, ktoré polievali päťpercentným roztokom chlórového vápna.“

Prečo zabíjať zdravé zvieratá?!

Odpoveď znela: nákazu môžu prenášať aj zaočkované zvieratá, ktoré nejavia príznaky ochorenia, čo sťažuje kontrolu infekcie.

Po roku 2001 sa väčšie epidémie vyskytli len v Ázii (v Číne a Indonézii). V tomto roku sa však nákaza vrátila do Európy a, žiaľ, i na Slovensko. Niet sa čomu čudovať. Pri súčasnom raste medzinárodnej výmeny ľudí a tovaru je „dovoz“ vírusu slintačky z oblastí, ktoré sú týmto ochorením trvale zamorené, priam nevyhnutný.

PS

Len ma tak napadlo, čo by robilo ľudstvo, ak by sa takáto choroba rozšírila medzi nim? Zdraví ľudia, ktorí by žili medzi napadnutými s touto chorobou, likvidovali resp. posielali by aj ich na porážku? – Medvede a vysoká lesná zver sa začínajú „domestikovať,“ sťahujú sa bližšie k ľudským obydliam, no a ľudia pred strachom, že by sa mohli nakaziť, tak tí by sa pre zmenu ukrývali v lesoch, aby ich neposielali na porážku.