Ficove referendum skončí fiaskom

Hneď v úvode poviem môj názor a nepochybujem o tom, že mnohým z vás sa nebude páčiť, avšak ak vidím takéto titulky, tak automaticky na to reagujem takto: Ak nemám toľko peňazí, aby som si takú dovolenku mohol užiť, tak tam jednoducho nejdem resp. nechodím.

Samozrejme tiež ma láka ísť na Rhodos, ale aby som sa tam cítil ako žobrák, ktorý je odkázaný zjesť niečo čo je lacné prípadne čomu končí záruka a k tomu iba raz denne, tak to teda naozaj nemusím a nejaký Rhodos mi môže byť ukradnutý.

Myslím si, že skromnosť mi prinesie väčší úžitok resp. rozkoš z dovolenky aj u nás na Slovensku a pritom sa nemusím nikam a nikde ďaleko trepať, ako napr. viezť sa autom min. 6 hodín prepchatými diaľnicami.

Za bývalého režimu v roku 1981 som absolvoval cykloturistický zájazd po celej Škandinávii. Nebol to lacný špás, no za slobodna som si na tento zájazd našetril – a tým, že predtým som nikam nechodil (mám na mysli nejaký drahší zahraničný zájazd či dovolenku), tak som si povedal, že idem do toho. Zájazd trval 26 dní a diéty resp. valuty, ktoré sme na tu cestu dostali, tak tie aj pri mojom najväčšom uskromňovaní by mi nevystačili ani na jeden týždeň a nie ešte na celú dovolenku. Cestou tam sme si v Berlíne do zásoby spravili nákupy lacnejších potravín lebo vedúci zájazdu nás upozorňoval, že v škandinávskych mestách nás takéto potraviny vyjdú podstatne drahšie. Uvediem malý príklad. Tým, že sme sa nechceli napchávať celý čas paštétami a pod. tak na trajekte, ktorým sme sa plavili z Kodane do Štokholmu sme mali možnosť naobedovať sa v jednej z jeho reštaurácii. Boli tam rozložené jedlá od výmyslu sveta formou švédskych stolov, lenže cena jedného lístka stála 40 korún dánskych, takže z nášho zájazdu si tento obed nikto nedoprial, totiž pri našom klasickom stravovaní nám taká cena vystačila na 3 dni).

Vrátim sa k titulku blogu. V dnešnej dobe sa dovolenkári snažia ušetriť takým spôsobom, že si častokrát prenajímajú len ubytovanie s kuchynkami a varia si sami. V praxi to však nemusí byť výhodné pre každého. Príkladom je Poľka, ktorá ukázala ceny v Grécku na ostrove Rhodos, pri ktorých sa chytala za hlavu. Najmä cena masla bola astronomická. Keď uvidela ceny v miestnom obchode, len krútila hlavou. „Myslela som si, že domáce varenie bude lacnejšie,“ povedala pre o2.pl.

Na porovnanie uviedla niekoľko príkladov. „Napríklad tri žemle Kaiser, ktoré boli spoločne balené, stáli 2,17 eura. Kilogram banánov v gréckom obchode stojí 2,85 eura. Vysoké ceny boli markantné aj pri jablkách, pri ktorých kilogram vyšiel 3,89 eura. Syr eidam mal tiež vysokú cenu, za neho museli zaplatiť 3,93 eura za 200 g. Kilogram zemiakov tam stál 1,57 eura, čo nie je až také hrozné. Čo je však brutálne, je cena masla. Za 250 g musíte zaplatiť 5,28 eura.“ Zdroj Sokujuce-ceny-potravin-na-Rhodose Najviac viditeľné je to v Chorvátsku, ktoré v cenách poráža Grécko, Španielsko či dokonca Taliansko.

Takmer všetci Slováci šomrú na to, že aká je vo svete v porovnaní s nami drahota, ale ani sa nepozastavia nad príčinou, že v prvom rade je potrebné vidieť výšku našich platov a výšku platov občanov v krajinách o ktorých sa v článku hovorí.