Ficove referendum skončí fiaskom

Z výpovedí Juraja Cintulu uzrela svetlo sveta informácia, že pre Fica mal pripravené dva zásobníky a knihu s venovaním… „Trafil by aj slepý, povedal atentátnik na Fica. Detaily rozhodnutia o väzbe: Cintula svoj čin plánoval, pripravené mal dva zásobníky“ – Viac v tomto zdroji: spravy.pravda.sk

No mňa najviac zaujalo nasledovné vyjadrenie Juraja Cintulu: „K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. uviedol, že právnu kvalifikáciu skutku namieta, nakoľko nikdy nemal úmysel zavraždiť poškodeného, čo aj uviedol vo svojom výsluchu dňa 15.05.2024 pred vznesením obvinenia,“ – väčšiu hlúposť ten človek už vymyslieť naozaj nemohol, po atentáte si veľmi rýchlo dokázal spočítať, že Fico atentát prežil, a ak nechce za svoj skutok doživotie, tak teraz musí donekonečna opakovať, že nikdy nemal úmysel zavraždiť poškodeného. Odkiaľ čerpal istotu, že niektoré z jeho štyroch guliek nenarušia miechu, resp. niektorú životne dôležitú cievu a pri jej poranení by Fico okamžite vykrvácal? Nie som lekár, ale v ľudskom tele sú určite ešte ďalšie orgány, ktoré, ak by boli narušené resp. prestrelené, tak Fico by nemal najmenšiu šancu túto streľbu prežiť.

V atentátnikovej výpovedi ma zaujala ešte jedna vec – a pre mňa pomerne dosť dôležitá – Cintula dodal: „To, čo mal v úmysle už dokonal. Uvedomuje si, že konal úplne neprípustne, nemal ublížiť poškodenému. Mal mu radšej odovzdať knihu, ktorú mal pre neho prichystanú,“ vypovedal Cintula, ktorý podľa uznesenia úprimne ľutuje svoje konanie.

V jeseni v roku 2009 som sa rozhodol, že si pohovorím s premiérom Robertom Ficom priamo, ako sa hovorí z očí do očí. Aby bol čitateľ v obraze, musím tu uviesť zopár informácii, ktoré ma k môjmu rozhodnutiu doviedli. – Odmalička som nenávidel krivdu, ak ju niekto páchal neprávom na svojej obeti, a zároveň som to dotyčným osobám dával patrične najavo… Košická majorita desiatky rokov dávala mestskému magistrátu pocítiť, že sa nám nepáči jeho ústretovosť voči rómskej menšine, konkrétne voči občanom Luníka IX. Tá nespokojnosť spočívala v tom, že občania Luníka IX. – Nielenže nikdy neplatili peniaze za odpadky resp. ich odvoz (česť výnimkám), ale k tomu ešte každoročne robili veľké haldy smetia a kadejakého komunálneho odpadu priamo za svojimi blokmi (boli to desiatky ton odpadu) a mestský magistrát na príkaz primátorov mesta to nechával vypratávať za peniaze majority – čiže z našich daní. Keď som videl, že v tomto smere sa nič nezmenilo, že občania majority na to síce každoročne protestne poukazovali na verejných zhromaždeniach, ale to bolo aj všetko, čo spravili – občania si poreptali, ale život šiel naďalej v starých koľajach. – V spomenutom roku som sa rozhodol spraviť na vlastnú päsť petičnú akciu… 31 dní som od košických občanov zbieral podpisy na moje petičné hárky, s tým, že nesúhlasia, aby mestský magistrát aj naďalej platil odvoz tých veľkých háld odpadu z Luníka IX. – z mestskej kasy! Bolo hodne takých Košičanov, ktorí sa moju petíciu báli podpísať… pôvodne som si namýšľal, že nazbieram minimálne 5 000 podpisov, no nakoniec som bol „rád“, že sa mi podarilo vyzbierať 2 436 podpisov, samozrejme ten počet podpisov nestačil nato, aby sa mestský magistrát začal s týmto problémom vážne zaoberať, od primátora mesta som dostal písomnú odpoveď, že mestské zastupiteľstvo berie moju petíciu na vedomie – s dodatkom a prísľubom, že v ďalšom období už mestský magistrát odvoz odpadu z Luníka IX. už nebude hradiť z mestskej kasy, že takýto odvoz si budú hradiť občania Luníka IX. z vlastného vrecka, čiže budú musieť platiť vlastné peniaze, a ak nie, tak si to budú musieť pratať sami! Samozrejme, nič sa nezmenilo, keď vznikli nové haldy odpadkov, magistrát to opäť nechal vypratať za peniaze majority. (Zaúradovali hygienici, že ak sa ten odpad neodvezie, tak kvôli zvýšenému počtu potkanov hrozí epidémia!)

V tom istom roku som sa dozvedel, že premiér Fico príde do Košíc na pozvanie predsedov rómskych strán, aby si v dome kultúry (južná strana mesta) po kultúrnom programe – sadli k okrúhlemu stolu a prediskutovali dôležitú otázku, tou bolo spolunažívanie rómskeho etnika s majoritou. – Tak som si povedal, že ak tento problém má niekto riešiť, tak práve premiér Fico by mal byť ten, kto by ten problém vyriešil, že jeho slovo by nabralo váhu a ľady by sa konečne pohli… V tom čase som sa takmer všade presúval na bicykli, takže aj k spomenutému kultúrnemu domu som prišiel na bicykli a čakal som na príchod premiéra – bolo tam ešte zopár zvedavcov – premiér mal meškanie cca. 40 minút. Bicykel som si oprel v blízkosti vchodu do budovy, aby som bol čo najbližšie k miestu na ktorom premiér vystúpi z auta, aby som ho, ako prvý oslovil… samozrejme organizátori podujatia a premiérová ochranka robili všetko preto, aby som tam nezavadzal, no ja som sa nenechal odbiť a vysvetlil som im prečo chcem s premiérom hovoriť. Totiž chcel som premiérovi venovať moju knihu, ktorú som vydal v roku 2007 – tu musím spomenúť kuriozitu, ktorá sa odohrala tesne pred príchodom premiéra. Jeho ochranka ma prešacovala, či náhodou nemám pri sebe nejakú zbraň, dokonca jeden z nich si prelistoval ešte aj  moju knihu, či v nej nemám urobenú skrýšu pre zbraň? Paradoxom bolo, že ak by bolo mojim úmyslom nejako fyzický premiéra napadnúť, tak ochrankári prehliadli jednu podľa mňa veľmi významnú vec, (na bicykli na jeho zadnom nosiči som mal pripevnenú krabicu od topánok v ktorej som mal uložené kópie mojich petičných hárkov, že v prípade, ak by mal premiér pre mňa chvíľu času, tak by som mu ich ukázal) tú krabicu od topánok, ako keby vôbec nevideli! Prvé, čo ma napadlo, potom, keď ma prešacovali, som si povedal vy idioti, ak by som chcel premiéra zastreliť, tak v tej krabici od topánok by som mohol mať ukrytú nielen pištoľ, ale aj granát resp. nejakú časovanú bombu, ktorú by som mohol odpáliť napr. mobilom s dostatočným odstupom, čiže zo vzdialenosti v ktorej by som aj sám seba neohrozil.

PS

Viackrát som sa verejne vyjadril, dokonca aj vo viacerých mojich blogoch, že premiéra Fica nemám rád, dôvodom bolo to, že vtedy, keď pán Fico vystúpil z auta pred tým spomenutým kultúrnym domom, tak som ho pozdravil a zároveň som mu vysvetlil, že by som potreboval, aby si pre mňa našiel 5 minút… premiér sa mi ospravedlnil, že skutočne sa ponáhľa lebo majú meškanie 40 minút (zdržala ich nejaká nehoda na diaľnici), rátal som aj s takouto alternatívou a preto som mu vysvetlil, že všetko, čo od neho očakávam je napísane na papieri, ktorý som vložil do mojej knihy. Premiér sa mi poďakoval a sľúbil mi, že okamžite, ako sa vráti do úradu, že si to pozrie, resp. preštuduje a potom mi dá vedieť, ako sa rozhodol… Bohužiaľ dodnes som na moje otázky od premiéra Fica žiadnu odpoveď nedostal!