Naozaj nám nič iné nezostáva, iba každému nastavovať svoj chrbát?! Či je to Maďar alebo Rakúšan, proste pred každým cudzincom sa správame ako poddaní pred svojim panovníkom. (Samozrejme česť výnimkám).
Bolo nám to naozaj takto súdené, prípadne sme také povahy zdedili po našich predkoch, že už s tým nič nenarobíme?
Jonáš Záhorsky už asi pred 150-timi rokmi napísal báseň o Slovákoch:
Mohol by som tu napísať min. desiatku prípadov, ktoré potvrdzujú to o čom sa v blogu hovorí, ale na základe z predošlých skúsenosti si veľmi dobre uvedomujem, že čítanie dlhých blogov mnohých čitateľov odrádza – a po niekoľkých odstavcoch ich prestávajú čítať. (Priznám sa, že sám som jedným z nich). Avšak nepochybujem o tom, že mnohí z vás ste takéto prípady videli resp. zažili, – takže stačí ak si pripomenieme poslednú vetu z básne Jonáša Záborského a musíme uznať, že mal pravdu v tom, že kto si sám nevie byť pánom, tak sa vlády nedočká! (A ja už len dodám, že sa nedočká spravodlivej vlády, čiže takej vlády, ktorá bude slúžiť rovnako všetkým občanom a nie iba svojim partajníkom).