Po neúspešnom rande s Evou – Adam na nežné pohlavie takmer „úplne zanevrel“, ale do cesty sa mu priplietla udalosť, ktorú by na jeho mieste máloktorý muž nezneužil vo svoj prospech. V Adamovom prípade to však dopadlo takto… Po Pavlovom odchode z ubytovne – sa ich novým spolubývajúcim stal Tibor, ten mal výborné povolanie a zhodou okolnosti bol aj veľký fešák. Ženy sa oňho priam trhali. Pracoval v tej istej firme ako Adam – bol osobným šoférom jedného zo šéfov v cestnej doprave. (Ten mal na starosti cestnú dopravu v celom areáli firmy). Tiborovi pridelili služobné vozidlo (Tatra 603). Vozidlo mal k dispozícii 24 hodín denne, takže nemal žiadny problém vyspať sa so svojimi ctiteľkami aj vo svojom služobnom vozidle. (Limuzína bola pre túto činnosť priam ideálna a mladé dámy jazdu v takýchto limuzínach veľmi zbožňovali). Lenže aj v Tiborovom prípade to dopadlo – ako sa o tom hovorí aj v jednom slovenskom prísloví: „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa mu ucho neutrhne.“ Tiborovým nešťastím bolo to, že jedna z jeho ctiteliek sa do neho veľmi vážne zamilovala. Začala za nim chodiť aj na ubytovňu. (Nevylučovala sa ani možnosť, že ju pripravil o panenstvo). Vrátničky ju spočiatku za Tiborom nechceli púšťať, jednak preto, že platil prísny zákaz dámskych návštev a druhým dôvodom bolo, že Tibor bol veľký sukničkár. Vlaste sa začal vyhýbať takým spôsobom, že občas dával vrátničkám malú pozornosť a tie ho za to rôznymi výhovorkami zatajovali aj vtedy, keď bol na svojej izbe… (napr., že ho videli odchádzať s nejakým kamarátom a pod.), aby to bolo ešte dôveryhodnejšie, tak Tibor poprosil aj Adama, ak sa náhodou stretne na vrátnici s Vlastou, aby jej tvrdil, že odcestoval na služobnú cestu. (Jeho už jej osud nezaujímal, chcel mať od nej definitívny pokoj a hotovo). Zhruba po dvojmesačnom prenasledovaní Tibora sa vrátničky nad Vlastou „zľutovali“ – občas jej dovolili, aby sa na vlastné oči išla presvedčiť, či je Tibor naozaj na svojej izbe. Lenže tá chudera netušila, že vrátničky veľmi dobre vedeli, že Tibor na ubytovni v tom čase vôbec nebol. Nakoniec sa zúfalá a zronená posťažovala aj Adamovi, že Tibora veľmi ľúbi a ak si ju nezoberie za manželku, tak pre ňu jej život nemá žiadnu cenu. Adam, veľmi dobre vedel, že tento vzťah už nemá žiadnu budúcnosť, rozhodol sa túto situáciu zažehnať aspoň tak, že začal Vlastu presviedčať: „Nevešajte hlavu, o také dievča, ako ste Vy sa ešte mnoho mužov pobije“ – no zároveň príliš bojoval s nutkaním, aby jej naznačil -, ak by to ona chcela -, tak by neváhal ani jednu minútu, aby bol práve on tým šťastlivcom. (No jeho komplex menejcennosti aj v tomto prípade nad nim zvíťazil.)
Úryvok je z rukopisu s názvom Nesplnený sľub. Príbeh je napísaný podľa skutočných udalosti. (Kniha je pripravená k vydaniu.)
Celá debata | RSS tejto debaty