Hippokratovu prísahu strčil do …, čiže tam kde sa denne prehrabáva prstom svojim pacientom s navlečenou sterilnou rukavicou kvôli infekcii.
V konkrétnom prípade je reč o 55 ročnom urológovi Dariusovi Paduchovi v New York City. Jeho pacienti opísali odporné detaily, aké sa diali za dverami ambulancie. Urológ v priebehu rokov sexuálne zneužil najmenej 14 pacientov vrátane dvoch chlapcov. Vyplýva to z obžaloby proti lekárovi. (Hovorí sa, že druhého chlapca zneužil v rokoch 2015 až 2022). Okrem iného sa špecializoval na problémy s plodnosťou. Niektoré z jeho sexuálnych útokov začali tým, že pacientom povedal, že masturbujú nesprávnym spôsobom. – Len čo bol sám s pacientom vo vyšetrovacej miestnosti dal mu pokyn, aby pred ním masturboval, kým prehrával porno. „Urológ vraj často trval na tom, aby sa ich dotýkal sám. Niekedy dokonca použil sexuálnu hračku alebo sa pritlačil na svojich pacientov, keď bol sám vzrušený.“ – V prípade dokázania viny mu hrozí až 60 rokov väzenia. Zdroj Urolog-prznitel–Hippokratovu-prisahu-strcil-do Aj ja mám zdravotné problémy so zväčšenou prostatou, ťahajú sa už dlhé roky, presnejšie povedané od mojich 44och rokov. Takže ani nemusím ísť do New York City, aby som napísal, že aj na Slovensku máme rôznych čudákov medzi urológmi – konkrétne v Košiciach. Zažil som to na vlastnej koži, takže o ich práci viem svoje. Pred 18mi rokmi ma jeden z košických urológov poslal so svojim nálezom do nemocnice s vyjadrením, že na jeho základe doporučuje operáciu prostaty. Primár urologického oddelenia si preštudoval jeho nález a potom povedal, že pre každý prípad mi spravia ďalšie vyšetrenia, ktoré ukážu, či operácia mojej prostaty je naozaj nutná. Primár so svojim asistentom spravili všetky vyšetrenia týkajúce sa prostaty a tie ukázali, že moja prostata bola len mierne zväčšená, takže by bolo zbytočné prostatu vyoperovať. Primár mi povedal, že sa rozhodli, že mi spravia malý operačný zákrok, ktorým mi cez močovú rúru zväčšia vývod z močového mechúra (mal som ho značne zúžený a kvôli tomu ma to nutkalo k častému močeniu a to ma najviac hnevalo hlavne v noci lebo kvôli nemu som sa nikdy poriadne nevyspal). Zhruba po štyroch dňoch, keď ma prepúšťali z nemocnice, tak mi primár povedal, že tá operácia dopadla dobre, avšak v niektorých prípadoch sa stalo, že niektorým pacientom sa ich problém s častým močením po niekoľkých mesiacoch vrátil do starých koľaji. Bohužiaľ presne taký istý problém nastal aj u mňa… Zhruba 3 roky po tej operácii som sa rozhodol opäť navštíviť urológa, či by sa to moje časté močenie nedalo nejako liečiť. (Po skúsenostiach s predošlým urológom som navštívil ďalšieho urológa, lenže ak by som bol tušil, že akými peripetiami prejdem počas jeho vyšetrení, tak k tomu urológovi v živote nevkročím. Ten si zo mňa spravil pokusného králika – počas šiestich rokov, čo som ho pravidelne takmer každé 3 mesiace navštevoval, tak za ten čas mi stihol predpísať najmenej 6 druhov liekov. Po užívaní tých liekov u mňa nenastalo žiadne zlepšenie, práve naopak, moje močenie prešlo ešte do častejšieho štádia a tie lieky mi spôsobovali neskutočné bolesti, nevedel som kvôli nim vôbec spať a keď som sa urológovi sťažoval, tak ten miesto toho, aby sa zamyslel nad tým, že patrím do kategórie pacientov u ktorých tieto lieky vyvolávajú nežiaduce účinky, tak mi povedal, že má pacientov, ktorí tieto lieky berú vyše 8 rokov a ja chcem byť vyliečený za pár mesiacov. K tomu ešte dodal, že ak si myslím, že on je zlý lekár, tak si môžem vybrať iného urológa. Videl som, že s tým človekom nič nenarobím a preto som mu povedal: veď vy ste odborník, tak ešte skúsim brať iné lieky… predpísal mi poriadne drahšie lieky, lenže ani tie lieky mi nepomáhali, (aj pri užívaní tých liekov som mal podobné komplikácie ako pri užívaní predošlých liekov) a tak som sa definitívne rozhodol, že už žiadne ďalšie lieky na prostatu užívať nebudem. (Ak tie lieky niekomu pomáhali, tak akurát urológovej peňaženke, a to pravdepodobne tým, že za predpisovanie tých drahých liekov mu farmaceutická spoločnosť dávala niekoľko percentný podiel z ich zisku). Takže spravil som to, čo mi sám urológ navrhoval, že ak si myslím, že on nie je odborník, aby som si našiel iného urológa. No a takého som aj našiel, na moje veľké prekvapenie sa moje časté močenie umúdrilo. Zhruba pol roka potom ako som lieky prestal užívať som navštívil iného urológa. Po predošlom urológovi mi zostali dve neporušené balenia drahých liekov, tak som si povedal, že ich zanesiem inému urológovi, aby ich dal pacientom, ktorí ich užívajú – hlavne takým, ktorí majú nízky dôchodok – zároveň som ho poprosil, či by mi spravil vyšetrenie, či už moja prostata náhodou nevyžaduje operačný zákrok? Urológ si ma objednal – ešte v ten deň mi zobrali krv na vyšetrenie – a o 4 dni som sa dostavil na kompletné vyšetrenie, neuveríte aké boli moje výsledky, urológ mi povedal, všetko je v norme, nemusíte brať žiadne lieky a úplne stačí, keď prídete o rok na kontrolu. (Takže z toho jasne vyplýva, že nie každý urológ je aj odborník). Keď porovnám urológa, ktorý ma liečil drahými liekmi ako pokusného králika s tým urológom v New York City, tak medzi nimi dvoma veľkého rozdielu niet. Síce ten môj mi robil vyšetrenia v gumených rukaviciach, ale mne by to až tak nevadilo, ak by mi môj miešok ohmatával aj holými rukami, skôr by som uňho ocenil to, aby bral ohľad nato, že sú pacienti, ktorí nemusia mať rovnaké vedľajšie účinky z užitých liekov, a to aj napriek tomu, že 99 % pacientov z užívania tých liekov nemajú žiadne vedľajšie účinky.